Život batoľaťa je plný zvratov a noviniek. Každým dňom poznáva a skúma nové veci a začína si uvedomovať svoju osobu, ako aj svoje "nové" okolie. Čo všetko vaše dieťa zažije medzi prvým a tretím rokom po prvý raz?

Záchvat zlosti

Možno bude svojím prvým záchvatom zlosti prekvapené ešte viac než vy. Na rozdiel od vás si však nebude pamätať, že ešte pred pár týždňami bolo sladkou bábikou s nekonečne roztomilým úsmevom a bezhraničnou dôverou vo svojich rodičov, zatiaľ čo teraz na neho bude mať každé vaše ďalšie NIE rovnaký účinok, ako červená handra na býka v aréne.Bude to ťažké pre vás, ale tak isto i pre neho! Skúste to brať ako nutnú etapu vývoja, ktorá skôr alebo neskôr pominie a z vášho dieťaťa bude zase pohodový parťák, s ktorým sa na väčšine vecí v pokoji dohovoríte. 

Nočník

Prvé pokusy o cielené vyprázdnenie spadajú obvykle do druhého roku veku. Možno sa vaše batoľa s nočníkom neskamaráti hneď na prvý pokus, neprepadajte však hneď panike. Poznáte azda dieťa, ktoré by s plienkami navštevovalo základnú školu? 

Celý deň hore

Mnoho detí počas batoľacieho obdobia začne odmietať spať cez deň. Ak sa odpoludňajšie uspávanie mení na hodinový boj, dieťa potom od vysilenia konečne zaspí a večer pre zmenu máte problém ho uspať, pretože si odpočinulo tak, že je na neuťahanie, skúste spánok vynechať. Pár dní možno bude batoľa driemať nad večerou, väčšina detí sa však čoskoro s novým režimom vyrovná. 

Pády a hrče

Možno v tomto smere zažilo už niečo pri prvých pokusoch o lezenie či neistú chôdzu, ale až keď sa naozaj poriadne rozbehne, prídu skutočne bolestivé šrámy, ktoré zamávajú nielen s jeho fyzickou schránkou, ale tiež s krehkou batoľacou psychikou. Buďte mu nablízku, utešte ho a dajte mu najavo, že ste tu vždy pre neho ako pokojný prístav pripravený na prenocovanie po búrlivej plavbe. 

Svahilčina

Prvé slovíčka sa postupne premeniia na prvé zreteľné výrazy a nakoniec i na pomerne komplikované vety. Pokiaľ chcete, aby vaše dieťa správne hovorilo, venujte mu čas, rozprávajte sa s ním a čítajte spoločne knižky. Asi už ani nemusíme opakovať, že na dieťa by sa nemalo šušlať. Na druhej strane netreba všetky jeho chyby opravovať alebo ich nútiť k opakovaniu správneho tvaru, postačí prirodzená komunikácia.