Význam slova rodina prechádza v posledných desaťročiach významnou zmenou.  Čoraz viac rodičov vychováva deti samo, alebo s novým partnerom.  Takéto súžitie nemusí byť vôbec jednoduché. Prináša so sebou nielen mnoho úskalí, ale aj pochybností o svojich rodičovských schopnostiach . Ako teda zvládnuť rodinu na druhý pokus a vyhnúť sa označeniu „zlá macocha“?

Nenechajte sa spútať mýtmi 

Napriek tomu, že čoraz viac partnerov vychováva deti v zmiešaných rodinách, tak  mnohí stále vnímajú komponovanú rodinu cez niekoľko mýtov.  Tým hlavným je mýtus zlej macochy a zlého otčima. „Pýtali sme sa detí a dospievajúcich, čo sa im vybaví pri pojme „macocha“ a väčšina z nich odpovedala „zlá a škaredá“. Je preto prirodzené, že predovšetkým mladšie deti môžu mať z novej otcovej priateľky strach“, potvrdzuje psychoterapeutka Kateřina Novotná z Akadémie rodičovstva.
 
Deti by ste preto mali upokojiť a ukázať im, že realita sa môže od rozprávky líšiť. Snažte sa byť milou a starostlivou macochou.  „Buďte však k sebe úprimná a nenúťte sa k tomu, aby ste milovali deti svojho partnera tak, ako milujete svoje vlastné.  Vzťahy sa vyvíjajú roky a preto je úplne v poriadku, ak k novým deťom „nezahoríte“ hneď láskou. Pekný vzťah si môžete vybudovať aj tak.“ dodáva Kateřina Novotná. Podľa jej slov by ste sa mali tiež vyvarovať súpereniu s biologickou maminkou dieťaťa. Tá nech je akákoľvek, pre dieťa vždy bude tá najdôležitejšia osoba na svete. Pred dieťaťom preto  o nej hovorte vždy pekne a nesnažte sa ju nahradiť. Vašou úlohou je byť dobrou macochou, nie matkou. 

Voči otčimom jej spoločnosť zhovievavejšia a ich rola je spoločnosťou posudzovaná menej kriticky. Neznamená to však, že úloha nevlastného otca je jednoduchšia. Tak ako nevlastná matka, aj otec by mal investovať energiu do budovania vzťahu s deťmi.  Na začiatok stačí, ak deťom ukáže svoj svet a vezme ich napríklad so sebou na ryby. 

V roli „tretieho rodičia“ 

Byť rodičom a vychovávať deti tak, aby z nich vyrástli šťastné a sebavedomé osobnosti, nie je vôbec jednoduché. Ako však pristúpiť k výchove, keď sa ocitnete „len“ v roli partnera jedného z rodičov? Do akej miery to môžete byť práve vy, kto na seba preberie výchovnú funkciu? Každý vzťah je jedinečný a preto model, ktorý platí inde, nemusí fungovať u vás. Komunikácia je preto v tomto prípade na prvom mieste. Hneď na začiatku sa pobavte  o tom, aká by mala byť vaša úloha v novej rodine a čo sa od vás očakáva. Aké sú vaše predstavy o vzťahu medzi vami a partnerovými deťmi?  Ako sa máte o deti starať? Ako veľmi sa deťom máte venovať a čomu sa naopak máte vyvarovať? Ako vás majú deti oslovovať? To sú všetko otázky, ktoré by mali určite zaznieť. „V prípade, že sú deti väčšie, zapojte do rozhovorov aj ich. Dohovorte sa, či si želajú, aby ste boli spoluzodpovedná za ich výchovu“ radí Kateřina Novotná.