Kadekto tvrdí, že bábätká v podstate nič nevnímajú: len papkajú, spia a plačú, nedá sa s nimi nič robiť. Lenže práve títo drobčekovia potrebujú našu pozornú opateru zo všetkého najviac. Aké triky by nám sami poradili, keby mohli hovoriť?

Starostlivosť o pupček

Mamička, v pôrodnici ti asi povedia, že starostlivosť o môj pupočný pahýlik sa začína a končí vytieraním tohto slávneho miesta 60 % liehom. Ale ja ti poradím, ako zariadiť zahojenie a odpadnutie pahýľa už o niekoľko dní skôr! Je to overené. Stačí, keď mi pri prebaľovaní ohneš horný lem plienky (tú časť s obrázkom; neboj sa, mne to prekážať nebude, zatiaľ ho aj tak neocením) pod pupčekom tak, aby mi ten vyschýnajúci franforec zostal nezakrytý a mohol sa vetrať. Plienku mi potom klasicky prelep a počkaj pár dní! Ja ti potom budem ešte viac vďačný, že ma ten „zoschnutý konárik“ už nebude pri tréningu na brušku tlačiť!

Pevné zavinutie

Na základe našej spoločnej deväťmesačnej cesty by som povedal, že občas áno, a tak si určite dokážeš vybaviť, aký hrozný a beznádejný pocit to je. A presne takto sa my drobci cítime v neohraničenom priestore. Boli sme zvyknutí na tesné prostredie, prinášalo nám jednoducho pocit bezpečia. Lenže odrazu sme na svete úplne na voľnej ruke i nohe a desíme sami seba: šermujeme rukami, zúrivo kričíme, rozťahujeme ručičky, ako keby sme padali. 

Chceš prezradiť trik? Chceme pevné zavinutie. Už v pôrodnici nám predsa viazali ručičky pozdĺž tela látkovou plienkou. Doma oceníme to isté, stačí nás zabaliť do zavinovacej deky alebo špeciálnej zavinovačky, takzvanej „kukly“, aby sme mali ručičky pod kontrolou látky a nerozčuľovali sami seba tými trhavými pohybmi. Ak sa bojíš, ako na to, skús to u môjho pediatra.

Biely šum

Ja viem, znie ti to šialene, ale na nás to jednoducho funguje! Máme radi monotónny „hluk“, ktorému vy hovoríte biely šum (my sme ho síce tam vo vnútri vnímali červeno, ale to neprekáža). V brušku nás obklopoval 24 hodín denne a mal silu až 90 decibelov: hučanie tvojich tepien, tlkot srdca, škvŕkanie žalúdka, tvoj hlas... Aby som bol konkrétny, je to asi taká miera hluku, ako keď pustíš vysávač alebo tato sekačku. Vám síce znie nepríjemne (asi preto ich beriete do ruky tak neradi), ale preklad nášho plaču znamená: ticho nás upokojiť nevie. Ale neboj sa, keď ma chytí „vrieskajúci“ amok, nemusíš hneď letieť do elektra alebo hnať tatka do záhrady, uspokojím sa aj so šumom pusteným cez mobil (vraj na to máte aplikáciu!). Že to zaberá, to ti potvrdia zdravotníci alebo napríklad tiež fotografi novorodencov, vieme o nich, že používajú biely šum, aby nás spacifikovali spánkom... 

Cumlík

A teraz si sa možno zhrozila. Zo všetkých strán počuješ, že cumlík je síce dobrý sluha, ale zlý pán a prvé týždne po narodení nám má byť zakázaný. Lenže my práve teraz máme potrebu upokojovať sa cicaním a vyrovnávať sa so všetkými tými novinkami života mimo teba. Je to náš reflex, ktorý uspokojíme prsníkom a fľaštičkou – alebo cumlíkom. Poznávacím znamením je otváranie pusy a „hľadanie“. A nenechaj sa zastrašiť, techniku cicania si tým nepokazíme a ja i ty budeme spokojnejší. Možno si to netušila, ale aj v pôrodnici na sesterskej izbe nám cumlíky dopriali. Vieš, ktorý tam frčí najviac? Žiadne ortodontické vynálezy, ale klasický kaučukový, ktorý si cumľala i ty, spomínaš? 

Hranie

Pán profesor a pediater Miloš Velemínský vie, o čom hovorí, keď hovorí, že v prvých troch mesiacoch nášho života sú pre nás hračky naozaj dôležité. Na vláčiky ale nech tatko zatiaľ zabudne, potrebujeme hračky, ktoré povzbudia naše dojčenské zmysly (hmat, zrak a sluch). Všetci so mnou budú isto súhlasiť, keď im do domácej hračkotéky vyjednám najmä kolotoč nad postieľku (naučí nás fixovať pohľad a upokojiť sa pri peknej melódii), textilnú knižku – leporelo (do postieľky i do kočíka, nech sa rozvíjame, ako sa to len dá) a maňušku na tvoju ruku. Keď pritom budeš meniť hlas a občas nás pohladíš, budeme šťastní (a budeme robiť, že sme to neprekukli). A ešte rada na záver: zo začiatku nás najviac zaujme čiernobiela kombinácia farieb.