Rozmýšľate niekedy, prečo sa práve vaše dieťa nevie slušne správať, vyvádza či sa takmer naozaj nevie zmestiť do kože? Čo je za tým? Kým za nevhodné správanie väčšina rodičov viní svoje ratolesti, mnohí z nich sa nepozrú aj na druhú stanu mince. V niektorých okamihoch si totiž za zlé a nevhodné správanie svojich detí môžu rodičia sami. Ktorými vecami teda podporujete zlé správanie svojich detí a ako sa im vyhnúť?

Keď deti neustále kritizujete

Kritika nikdy nikoho nepoteší, ba naopak, ešte znásobuje pocit, že človek nevie spraviť nič poriadne. Hoci my dospeláci to dobre vieme, deti kritizovanie vnímajú inak. Hoci tomu slovu pomaly ani nerozumejú, dobre vedia, aký pocit v nich vyvoláva to, ak ich správanie stále kritizujete a úspechy a pochvaly prehliadate. Deti sú v tejto oblasti zraniteľné omnoho viac, ako si možno myslíte. Pokiaľ sa im teda nedostáva takmer žiadneho uznania, môžu si ho začať vynucovať aj nevhodným správaním, za ktoré však v konečnom dôsledku môže to, že ich vy ako rodičia nepochválite.

Nie ste vo výchove jednotní

Jednota rodičov vo výchove je základným prvkom, ktoré formuje vychované a slušné dieťa. Ak je to naopak, niet sa čo čudovať, že správanie dieťaťa ostatní považujú za zlé. Nejednotnou výchovou, v ktorej každý rodič požadujete niečo iné, ba čo viac, navzájom svoju výchovu rodičia sabotujú, sa dieťa cíti maximálne zmätene. V jednom prípade sa môže prikloniť “na stranu výchovy” jedného rodiča, to je však veľmi zriedkavé. V ostatných prípadoch si totiž dieťa začne robiť čo chce, pretože nevie ktorého z rodičov vlastne poslúchnuť.

Hovoríte za deti

Komunikovať a rozhodovať za dieťa je v batoľacom a mladšom veku samozrejme prirodzené, no nemali by ste si toto privilégium osvojiť na doživotie. Naozaj nie je nevyhnutné, aby ste za svoje dieťa hovorili zakaždým, a už vôbec nie v prípadoch, kedy to už dieťa dokáže. Okrem toho, že mu tým škodíte vo vývoji keďže sa mu nevyvíja slovná zásoba, robíte z neho (aj keď možno nechtiac) nesamostatného človeka, ktorý vyrastie v nesamostatného dospeláka. A to zaiste nechcete. Nehovorte preto vždy za svoje dieťa a nechajte ho nech sa vyjadrí samo. Základné pravidlá slušného správania, ako pozdraviť, poprosiť či poďakovať by dieťa malo vedieť už v troch rokoch. Nie je potrebné, aby ste to robili za neho.