Stačí byť dosť dobrým rodičom

Pavla Koucká vo svojej knihe upozorňuje na prácu britského pediatra a psychoanalytika Donalda Winnicotta, ktorý už
v 50. rokoch minulého storočia prišiel s konceptom dostatočne dobrej matky (v angličtne good enough mother). Takáto matka má vrelý vzťah k dieťaťu a je schopná primerane vnímať a plniť jeho potreby. „Neobetuje sa však dieťaťu, nezabúda na svoje potreby, venuje sa aj iným veciam, ako je výchova a starostlivosť o dieťa, a teší sa z nich.

K zdravému vývoju dieťaťa úplne postačuje dostatočne dobrá matka,“ potvrdila. „Perfektná matka okrem toho, že samu seba snahou o dokonalosť frustruje, je problematická aj vzhľadom na vývoj dieťaťa. Ak by čisto teoreticky skutočne uspokojila každú potre- bu dieťaťa skôr, ako by si ju dieťa stihlo vôbec uvedomiť, nedala by mu možnosť zažiť a naučiť sa zvládnuť frustráciu. Nedovolila by mu psychicky rásť, bola by až príliš dobrou matkou. Ale dobrá matka je prosto lepšia ako matka perfektná.“ Jednoducho platí, že rodičia môžu, dokonca by mali robiť aj chyby. Ako sa v tom ale vyznať? Ktorá matka je dosť dobrá a ktorá je príliš lajdácka, lenivá a nezaujíma sa?

„Dosť dobré rodičovstvo znamená byť citlivý, vrúcny a empatický k svojmu dieťaťu, byť preňho fyzicky a emocionálne dostupný a odpovedať na jeho potreby zodpovedne. Zahŕňa to aj vytvorenie inšpiratívneho prostredia, v ktorom sa dieťa cíti bezpečne na to, aby mohlo skúšať a spoznávať, ako funguje prostredie i ľudia naokolo,“ myslí si Martina Vagačová. V rodičovstve je dôležitá aj reflexia vlastných chýb, ich priznanie a náprava. „Vďaka tomu, že robíme chyby, dieťa vníma, že aj my rodičia sme živé bytosti. Pozorovaním a príkladom sa deti najlepšie učia,“ zdôrazňuje P. Koucká.

Martina Vagačová upozorňuje na ďalší problém. Podľa nej v našej spoločnosti deti celkovo nemajú svoj hlas, nie sú vnímané ako rovnocenné bytosti. „Preto ak rodič pristupuje k dieťaťu s úctou a partnersky, okolie je často kritické a zastaráva sa. Zdá sa im, že dieťa ovláda rodiča. Avšak ak rodič hľadí na potreby dieťaťa a berie ich rovnocenne k tým svojim, rozhodne nenechá robiť dieťa to, čo sa mu zachce. Zasta- ví nevhodné správanie, ktorým ubližuje sebe, iným alebo prostrediu.“ Následne podľa nej vytvorí bezpečný priestor na uvoľnenie emócie a pomôže mu vyriešiť vzniknutý problém. „Toto je však namáhavý proces pre obe strany. Výsledkom ale je, že dieťa sa učí sebaovládaniu a samostatnému zvládaniu života. K tomuto je potrebné v prvom rade zvládanie vlastnej sebaregulácie rodiča.

„Rodičia sa potrebujú naučiť jednotlivé zručnosti a vedomosti. Každé učenie je sprevá- dzané pochybnosťami, pretože sa učíme niečo nové, čo sme predtým nikdy nerobili,“ ubezpečuje rodinná poradkyňa. Jednoducho, dokonalosť neexistuje a čím skôr na ňu zabudneme, tým lepšie pre nás aj pre naše deti. Chybám vo výchove sa jednoducho nedá vyhnúť. Podľa Pavly Kouckej ich však môžeme robiť menej. „A na tých, ktoré sa stanú, môžeme rásť. Je však potrebné si ich priznať, spracovať ich a aspoň sa pokúsiť o ich nápravu. Jednoducho, zobrať si z nich poučenie.“ Potom všetky chyby obrátime v náš vlastný prospech a pomôžu nám byť dobrými rodičmi, aspoň tak akurát dobrými, nie perfektnými.

Foto: Shutterstock