Váš potomok príde zo školy domov a už medzi dverami zahlási: „Ja tú školu neznášam!“ A vám ako rodičom napadne: Môžem za tento prístup? Buďte pokojní, odpor ku škole získava dieťa úplne inde. Viete však, ako s ním pracovať?

My všetci školopovinní

Začatie školskej dochádzky bolo absolútne bezproblémové a vy ste opäť zažívali radosť z toho, ako veľmi sa dieťa teší do školy, ako rado rozpráva o nových zážitkoch a aká úžasná je jeho pani učiteľka či pán učiteľ. Radovali ste sa, ako rýchlo sa naučilo čítať, písať a počítať. Dokonca ani cudzí jazyk mu žiadne ťažkosti nerobil – naučilo sa už opísať predmety a čiastočne i situácie, ktoré okolo seba vidí, čo je predsa na prvý stupeň základnej školy úžasné! Radosť bola tým väčšia, keď ste videli, že chodiť do školy ho skrátka baví.

Vzhľadom na skúsenosti z vlastnej školskej dochádzky ste si však v duchu opakovali: Hlavne, aby mu/jej to vydržalo čo najdlhšie! Lenže odrazu to prišlo – a bez varovania. Teda, aspoň pre vás. Vaše bezproblémové dieťa získalo k škole odpor. Ďalším krôčikom je to, že neznáša aj učiteľov, na ktorých zvaľuje svoj neúspech, a potom, samozrejme, vzdelávanie ako také. Do sveta začne púšťať hlášky typu „ja sa učiť nechcem a nebudem“, „škola je príšerná a chodiť tam nechcem“ atď.

Prečo sa dieťa nechce učiť?

Dôvodov je väčšinou viacero. Je zrejmé, že totálne zlyhala vnútorná motivácia vášho potomka, aby sa učil. Môže sa tiež v škole nudiť, pretože tam nie je uspokojená jeho prirodzená zvedavosť a nároky sú na neho príliš nízke. Alebo je dieťa, naopak, veľmi preťažené, učivo nezvláda, nerozumie mu ani ho časovo nestíha, a preto v škole prestalo zažívať pocit úspechu, ktorý predstavuje hnací motor pre každého. Je možné, že je mu jeho učiteľ nesympatický a kvôli tomu vôbec nevidí dôvod, prečo by sa malo snažiť.

Tiež sa však mohlo stať, že mu nejako ublížili jeho spolužiaci, možno sa mu posmievali, že patrí medzi bifľošov. Pozor na to, že príčinou školského neúspechu a následnej nechuti učiť sa môže byť i špecifická porucha učenia. Jej diagnostika však vždy patrí do rúk odborníka. Ale čo, keď dieťaťu len nevyhovuje spôsob učenia? Potom môže pomôcť zistenie, aký štýl výučby vášmu dieťaťu vlastne sedí, a pri domácej príprave ho potom preferovať. Tiež je vhodné porozprávať sa na túto tému s učiteľom.

Učebné a vyučovacie štýly

Mozog detí je schopný spracovať veľké množstvo nových informácií v relatívne krátkom čase. Nové informácie však musia byť spojené s emóciami a zážitkom. Dieťa sa učí vstrebávať nové vedomosti najprv počúvaním a následným opakovaním počutého, sleduje melódiu i rytmus reči a využíva všetky svoje zmysly. Cieľom je, aby pri učení bola využitá maximálna kapacita mozgu, t. j. oboch mozgových hemisfér.

Len čo však dieťa príde do školy, učí sa čítať, písať a počítať, zapisuje si informácie z tabule, počúva výklad učiteľa atď. Dieťa na tieto činnosti využíva viac svoju ľavú mozgovú hemisféru, ktorej sa niekedy hovorí logická či intelektuálna a ktorú náš vzdelávací systém preferuje. Každé dieťa by preto malo posilňovať aj pravú hemisféru, tá sa niekedy nazýva tvorivá či intuitívna a na začiatku školskej dochádzky sa tak netrénuje.

Do tejto hemisféry patrí predstavivosť, vyjadrovanie sa pomocou obrazov, schopnosť premýšľať o známych veciach v iných súvislostiach, cit pre rytmus a melódiu, schopnosť chápať celok, učenie na základe skúseností a zážitku atď. Mozog pracuje prevažne v obrazoch, pocitoch a emóciách, preto sa pre dieťa javí ako veľmi efektívne používať pri učení od najútlejšieho veku tzv. myšlienkové mapy.

Majte stále na pamäti, že neúspech dieťaťa v škole vôbec neznamená, že je dieťa hlúpe. Naopak, jeho uvažovanie sa ocitlo kdesi na rozhraní a len potrebuje postrčiť tým správnym smerom. Teda k láske k vedeniu, k túžbe po objavovaní niečoho nového. Úspech každého dieťaťa závisí od správneho výberu štýlu a metód učenia a úlohou každého učiteľa je nájsť správnu stratégiu učenia.