Ako všetci rodičia chceme čo najlepšie chápať potreby a priania svojho dieťaťa, zvlášť keď ešte nehovorí. Ako s ním môžeme v bábätkovskom a batoľacom veku čo najúčinnejšie komunikovať, aby sme si navzájom dobre porozumeli? Mnohým rodinám pomohlo tzv. znakovanie.

Keď pochopíme, čo nám naše dieťa chce povedať, náramne sa nám uľaví. Pretože keď pochopíme, čo nám naše dieťatko hovorí, vedie to k spokojnosti nás oboch. Ale niekedy je to skoro nadľudská úloha. Pri jedle, prebaľovaní, pri kúpaní, na prechádzke, keď cestujeme, pri hre, skrátka, všade musíme vynaložiť obrovské sústredenie, neustálu pozornosť i empatiu, a ešte sme nevyhrali.

Čo mi chceš povedať?

Takých situácií sú desiatky. Sedíte trebárs s dieťatkom pri stole, chcete mu dať polievku a ono po prvom hlte jedlo odmieta, krúti hlavičkou, odstrkuje lyžicu. Naša reakcia? Okamžite vám napadne, že mu to nechutí, a že mu teda dáme niečo iné. A začneme behať po kuchyni, pokojná chvíľa s dieťatkom je narušená.

Lenže čo keď bol dôvod jeho nespokojnosti iný? Čo keď stačilo jedlo pofúkať, pretože bolo v tej chvíli pre dieťa veľmi horúce, a nám to tak len nepripadalo? To sú presne situácie, kedy sa každá mamička cíti bezradne a kedy uvažuje, ako to urobiť, aby svojmu dieťaťu lepšie porozumela,“ vysvetľuje Michaela Tilton, ktorá ešte v dobe, keď žila v USA, začala so svojou prvou dcérou Sofiou znakovať – práve preto, aby sa s maličkou dcérkou lepšie navzájom pochopili a dorozumeli.

Prečo s deťmi znakovať?

Keď sa povie „znakovanie“, mnohí z nás si vybavia metódu určenú pre deti, ktoré zle počujú alebo sa nevyvíjajú bežným spôsobom. Znakovanie, s ktorým vás chceme zoznámiť v tomto článku, je však metóda, ktorá pomáha deťom v prvých troch rokoch života alebo deťom, ktoré ešte nedokážu účinne používať reč. Vývoj reči je totiž fyziologicky dlhý a náročný proces a nie vždy reflektuje mentálnu úroveň dieťaťa. Ak má byť dieťa schopné hovoriť, treba, aby bolo na určitom stupni duševného, ale i telesného vývoja. Často tak nastávajú situácie, kedy dieťa reči rozumie, ale nie je schopné samo sa vyjadriť, nedokáže slovne vyjadriť svoje pocity a priania.

„Sú mamičky, ktoré sú natoľko empatické, že sú schopné samy, bez nejakej zvláštnej pomoci pochopiť, čo im dieťa neverbálne dáva najavo, na čo ukazuje, čo od nich chce. Tie sa podľa mňa znakovanie učiť nepotrebujú. Ale potom sú mamy, a taká som napríklad bola ja, ktoré bábätku naozaj poriadne nerozumejú. A potom sa len niečo domnievajú a, bohužiaľ, často nesprávne. A pre tie je určené znakovanie,“ hovorí Michaela Tilton.

Čo je znakovanie?

Znaková reč pre počujúce malé deti je metóda, ktorá v nich rozvíja schopnosť používať gestá. Pomáha im, aby sa naučili oveľa viac znakov a aby sa tak ľahšie dorozumeli s dospelými. Deti sú tak schopné vyjadriť i zložitejšie pocity a potreby. Väčšina detí znakuje rada, rýchlosť, s ktorou si osvoja a používajú znaky, je však individuálna.

Mnohí rodičia sa zhodujú, že začali so svojím dieťaťom znakovať zhruba v 9 až v 10 mesiacoch. „Zo začiatku sme znakovali len my a naša Anička sa dívala, ale okolo roka začala sama znakovať a potom už to išlo celkom rýchlo. Teraz má pätnásť mesiacov a začína už používať slová a zvuky, keď napodobňuje zvieratká,“ opisuje Andrea z Prahy. Na deťoch, ktoré znakujú, väčšinou vidno, akú majú radosť z toho, že im rodičia rozumejú, a to, pochopiteľne, povzbudzuje ich potrebu komunikovať častejšie a ľahšie nadväzovať kontakt s okolím. Veľmi dôležité tiež je, že ľahšia komunikácia zvyšuje aj ich sebavedomie.