Napriek tomu, že financie sú predovšetkým starosťou dospelých, deti sa o ne, samozrejme, zaujímajú tiež. Minimálne vo chvíľach, kedy si vezmú do hlavy, že nutne potrebujú plyšovú gorilu, ktorú práve zazreli vo výklade, a rodič im tvrdošijne oznamuje, že ju nekúpi, pretože na to nie sú peniaze. Ale skutočne dieťa chápe, čo mu tým rodič chce povedať?

Ako deti chápu peniaze

Deti vedia, že nejaké peniaze existujú, často sa im páči, ako mince vyzerajú a že sa s nimi môžu hrať, ale nerozumejú tomu, ako v skutočnosti fungujú. Približne do piatich rokov si myslia, že peniaze sú nevyčerpateľné, že nemôže dôjsť k situácii, že by ich rodičia nemali ako získať. Môžu mať napríklad predstavu, že si po ne človek v skutočnosti chodí do obchodu, pretože sú zvyknuté, že si mamička v obchode vezme rožky, podá predavačke jednu bankovku a tá jej vráti viac bankoviek a k tomu nejaké mince. 

Platenie tiež často berú ako niečo, čo je síce súčasťou nakupovania, ale nevedia, že nejde o obyčajnú hru, ale o nutnosť. Toto začnú chápať až okolo šiesteho alebo siedmeho roku, kedy aj začínajú rozlišovať jednotlivé bankovky a mince. Stále však nerozumejú tomu, že existuje rozdiel medzi výrobnou a predajnou cenou tovaru. Ale keďže už poznajú základné počty, dokážu používať peniaze pri nákupoch. Vo väčšine prípadov už aj chápu, že dospelí musia chodiť do práce, aby si peniaze zarobili.

Niektoré deti si však stále ešte myslia, že sa finančné prostriedky dajú jednoducho získať z bankomatu bez toho, aby človek musel vynaložiť zvláštnu námahu. Vedia, že existujú banky, ale približne do deviatich rokov si myslia, že dospelí si dávajú peniaze do banky z toho dôvodu, že ich doma už nemajú kam dávať, alebo preto, že sa boja, aby im ich niekto neukradol.

Význam peňazí pre dieťa

Deti nemajú osobnú skúsenosť so zarábaním peňazí, neuvedomujú si, že čokoládová tyčinka s obrázkom Spidermana nebude chutiť zásadne inak, ako tá bez neho a ešte nemajú zrovnané, čo je skutočne dôležité a čo nie. Radšej by mali vrtuľník na ovládanie a aj v snehu nosili poltopánky než obrátene. Napriek tomu, že to nie je ľahké, aj takto môžu rodičia svojho potomka doviesť k tomu, že niektoré veci v živote v skutočnosti naozaj nie sú až také podstatné a netreba mať všetko ako tí ostatní. 

Pokiaľ boli v detstve vystavení posmechu vrstovníkov napríklad za horšie oblečenie, pravdepodobne budú chcieť urobiť všetko možné pre to, aby ich dieťa bolo podobnej skúsenosti ušetrené. Tým mu však viac-menej potvrdia, že pokiaľ nebude ako ostatní a nebude vlastniť to, čo oni, tak nezapadne a nebudú ho mať radi. Dieťaťu často ani nedochádza, že keď rodičia kamarátov na niečo majú peniaze, tak ich vlastní rodičia na tom môžu byť finančne trochu inak. 

Deti si tak či onak urobia vlastný názor. Kto pochádza z chudobnej rodiny, môže mať vďaka tejto skúsenosti malé nároky, keďže je zvyknutý žiť skromne a vie, že aj tak môže byť šťastný. Iný sa však, naopak, môže snažiť za každú cenu nazhromaždiť čo najviac majetku, aby si vynahradil to, čo mu v mladosti chýbalo. Tým, že budete dieťaťu vštepovať ozajstné hodnoty bez toho, aby ste vyslovene zhadzovali to, čo je v danej chvíli dôležité pre neho, nič nepokazíte.

Ako s deťmi hovoriť o peniazoch

Je dobré otvorene hovoriť so svojimi ratolesťami a vysvetliť im, prečo ste vybrali nejakú konkrétnu vec a nie inú, prečo ste sa radšej rozhodli niečo nekúpiť. Veďte s nimi dialóg, ukážte im, že vďaka obmedzenému rozpočtu nemôžu mať zároveň nový počítač i dovolenku pri mori. Neodporúča sa však, aby ste položky, po ktorých dieťa túži, označili ako nezmysly alebo zbytočnosti

Nielenže by ste takýmto súdom danú vec navždy vyhlásili za stratenú, ale ešte by ste navyše urazili osobný vkus svojho dieťaťa (ale trebárs aj manžela, súrodenca a pod.). Je v poriadku, keď dieťaťu určitú vec nekúpite, pretože je množstvo potrebnejších položiek, ale nie je potrebné pritom jeho želanie zhodiť.