Niečo také automatické, samozrejmé, silné. Citová väzba medzi matkou a dieťaťom je veľmi dôležitá už od začiatku. Jej správny štart je predpokladom láskyplného vzťahu do budúcnosti. Skúste tieto overené tipy mamičiek.

Emócie

V súčasnosti je vďaka systémom rooming-in a podpore ranej väzby – tzv. bondingu – novorodenec väčšinou so svojou mamou pokope. Za tie desiatky rokov sa však niečo zmenilo v nás. Z takého prirodzeného procesu, akým odpradávna boli pôrod a starostlivosť o dieťa, sa stala medicínska záležitosť a obracanie sa ku knihám a internetu. 

Stratila sa naša pudová sebadôvera. Veľa z nás má z pôrodu strach a ktokoľvek v bielom plášti či poučka v knihe je pre nás často jedinou autoritou vo chvíľach, kedy tou najväčšou autoritou máme byť pre seba my samy. A neistoty pokračujú i doma. Prečo dieťatko plače? Čo píšu v knihe, ako mám reagovať? Radšej ho nebudem toľko nosiť, nech si na to veľmi nezvykne.

Ako zasejeme, tak zožneme

Ak budeme počúvať inštinkty a ak skúsime miesto chytrých rád a kníh od začiatku porozumieť svojmu dieťaťu a jeho potrebám, odmenou nám obom bude harmónia. A citové puto na celý život. „Základom empatického a kontaktného vzťahového rodičovstva je komunikácia s dieťaťom podľa jeho vývojových potrieb,“ upresňuje Mgr. Michaela Mrowetz, klinická psychologička.

Veľmi pomáha znalosť základných tzv. vývojových medzníkov, ktoré ľudia odpradávna v určitých obdobiach života riešia. Základy sú teda všeobecne dané, ale napriek tomu sa rady a poučky nedajú brať stopercentne. Určite môžu byť nejakým návodom pri neistote, ale keď sa od počiatku naučíme rozumieť a načúvať svojmu dieťaťu, nebudeme príliš často váhať.

Primknutie sa k matke

„Potreby vzájomnej blízkosti sa pôrodom nemenia, naopak, vzhľadom na to, že pôrod je prvé prirodzené oddelenie, túžba po vzájomnej blízkosti a kontakte narastá rovnako,“ zdôrazňuje psychologička. Primknutie k matke sa prejavuje piatimi základnými inštinktívnymi reakciami: kŕmením, úsmevom, maznaním, plačom a nasledovaním.

Nebezpečenstvo straty vyvolá úzkosť a aktuálna strata znamená žiaľ. Strata i žiaľ potom môžu vyvolať hnev. Bezproblémové udržiavanie zväzku matka–dieťa znamená zdroj bezpečia, obnovovanie zväzku je zdrojom radosti a potešenia. To sú pre dieťa piliere istoty, ktorú potrebuje k spokojnému vývoju. Dieťa sa učí zvládať krízy kontaktom s milovanou osobou, a to je nielen podľa psychológov najefektívnejšie správanie.

Utišujte svoje dieťa

Je to zdanlivo jednoduché: vyhovejme dieťaťu vo všetkom, čo prvé mesiace i roky potrebuje, a zaistíme mu tak to najlepšie. Už podľa nestora českej detskej psychológie Zdenka Matějčka je detský plač ľudsky druhovo zameraná výzva, volanie o pomoc a záujem. Dieťa si jednoducho volá niekoho, kto ho ochráni, nakŕmi, očistí, zbaví všetkých trápení. Volá mamu.

I keď ste si za posledné mesiace nakopili únavu a nevyspanie ako doposiaľ nikdy, nenechávajte svoje dieťatko plakať. „Vedci zaoberajúci sa ľudským správaním opisujú, že deti, ktoré viac kričali, prežili hladomor, pretože rodičia inštinktívne uprednostnili utíšenie kričiacich detí. Dobré a mlčiace dieťa v nebezpečenstve a separované je dobré len zdanlivo,“ vysvetľuje odborníčka.

Noste ho