Deti sú často nahnevané len preto, lebo svoje pocity nevedia vyjadriť slovami. V takýchto prípadoch sa môžu správať ška- redo a vyjadrovať sa nevhodne. Riešenie vyhrotených situácií je náročné a vyčerpávajúce. Nemôžete očakávať, že sa za krátku chvíľu upokoja, veď vyrovnať sa so svojím hnevom dá zabrať aj dospelým. Napriek tomu existuje niekoľko postupov, ktoré vám môžu pomôcť ľahšie zvládnuť agresívne správanie dieťaťa, a najmä povedú k tomu, aby sa s vaším prispením čím skôr upokojilo.

Hovorte o pocitoch

Deti zvyčajne nie sú zámerne agresívne, iba nemajú správne slová na to, aby opísali, čo cítia alebo chcú. Nakoniec to teda dajú najavo nesprávnym spôsobom. Hnev je úplne normálny pocit. Sami sme rozladení, ak sa veci nevyvíjajú tak, ako by sme si želali. Naučiť sa správne sa vyrovnať so svojím hnevom môže trvať aj roky. Nebude to jednoduché ani pre vaše dieťa, ale časom si to osvojí. Aby zistilo, čo cíti a ako to môže vyjadriť slovami, musíte mu pomôcť. Vždy sa ho spýtajte, pre- čo je nervózne, čo ho rozhnevalo, či je smutné alebo vystrašené. Rovnako je veľmi dôležité, aby ste ho už v útlom veku naučili, ako sa vyrovnať so svojimi pocitmi. Pozorne ho počúvajte, snažte sa zistiť, čo mu prekáža, a porozprávajte sa s ním o tom, čo ho trápi. Takýmto spôsobom mu pomôžete pochopiť, čo cíti a chce. Takto zároveň dosiahnete aj to, aby k vám bolo otvorenejšie, čo je základom dobrého vzťahu medzi rodičom a dieťaťom.

Snažte sa ho upokojiť a povzbudiť, že to nie je jeho vina, všetko je v poriadku a nemalo by brať veci až tak vážne. Mali by ste sa snažiť nahliadnuť za jeho zlosť, lebo za výbuchom zlosti môže byť aj oveľa hlbšie zakorenený problém. Príčinou hnevu je často pocit osamelosti alebo smútok. Do úvahy prichádza aj to, že ho niekto urazil alebo sa ho niečo dotklo. Mali by ste nájsť niekoho, možno učiteľa alebo priateľa, kto by ho tiež dokázal upokojiť. Spoločne ľahšie odhalíte aj skutočnú príčinu jeho hnevu a dokážete nájsť správny spôsob pomoci.

Veďte ho k empatii

Deti často ignorujú váhu a následky svojich slov a činov. Je našou úlohou, aby sme na to poukázali. Musíte im pomôcť uvedomiť si, že niekoho udrieť, pohrýzť, ťahať za vlasy či preh- nane okríknuť nie je správne a dovolené. Musia si uvedomiť, že nikomu nesmú ublížiť. Pokojným tónom sa ich spýtajte, či by sa im páčilo, keby sa im stalo to isté a niekto by sa k nim správal tak škaredo. Môžete použiť aj túto vetu: „Predstav si, aké by to bolo, keby ťa tvoj brat pohrýzol. Asi by sa ti to nepáčilo, však? “ Dúfajme, že si dieťa naozaj dokáže predstaviť, aké by to bolo, a uvedomí si, že jeho činy majú následky.