Keď dieťa urobí prvý krôčik, možno si dáte otázku, pre ktorý šport bude mať nadanie. Najmä oteckovia si začnú predstavovať, že majú doma druhého Sagana, Cibulkovú alebo Hossu. Ale kým budúceho šampióna prihlásite do nejakého klubu, zvážte, ako čo najlepšie zaistiť, aby dieťa malo dostatok pohybu, robilo to, na čo má predpoklady, a hlavne - športovanie ho bavilo.

Kríza pohybu

Nám dospelým sa to možno nezdá, ale dieťa bez neho nemôže žiť a pre normálny fyziologický a motorický vývoj ho potrebuje ako vzduch, vodu, potravu. Kvôli nášmu často nezdravému životnému štýlu, bohužiaľ, potrebu a dôležitosť pohybu u seba i u detí nedoceňujeme.

Odborníci stále hlasnejšie varujú, že ho máme všetci príliš málo. Svetová zdravotnícka organizácia dokonca upozorňuje, že by sme sa denne mali aspoň 60 minút aktívne hýbať. A hoci viac než 70 percent detí u nás navštevuje pohybové a športové krúžky, je prekvapivé, že tento denný limit nedosiahnu až tri štvrtiny z nich! Na rade ste teda vy, rodičia.

Bezstarostné hranie

Keď začne dieťa samo chodiť, mali by rodičia začať sledovať, koľko času sa hýbe. Pokiaľ majú pocit, že ich dieťa má menej pohybu, ako je žiaduce, mali by pre neho vymýšľať také aktivity a hry, ktoré sú s pohybom prirodzene spojené – naháňať sa, skákať, loziť.

A aktívna hra by mala byť pre deti predovšetkým zábavou. „Svet dieťaťa je v predškolskom období bezstarostný, plný spontánnosti, fantázie a hier, cez ktoré začína postupne poznávať fungovanie spoločnosti i svoje miesto v nej. Je naozaj škoda to nejako nevyužiť,“ dodáva pedagogička Zuzana Smugalová.

Všestranná pohybová príprava

So systematicky vedenou pohybovou aktivitou by sa nemalo začínať pred dovŕšením troch rokov veku dieťaťa. U predškoláka vo veku tri až šesť rokov dochádza k prudkému motorickému rozvoju, ale ešte sa pre neho nehodí konkrétny šport. Je preto potrebné dbať na všestrannú pohybovú prípravu, ktorá dieťa komplexne pripraví na neskoršie špecializované disciplíny. Rodičia, učitelia a lektori sa majú sústrediť na jeho držanie tela, postreh, orientáciu v priestore a v skupine, obratnosť, vrtkosť.

„Nie je vhodné, aby sa deti sústredili len na jeden druh športu, pretože si jednostranným preťažením môžu spôsobiť nezvratné, hoci spočiatku dlho neviditeľné fyziologické poškodenie, ktoré sa skôr alebo neskôr nepríjemne prejaví,“ vysvetľuje odborníčka. Pokiaľ rodičia chcú mať doma budúceho vrcholového športovca, mali by si uvedomiť, že základom je zdravé a správne vyvinuté telo, ktoré potom dieťaťu dobre a dlho slúži. 

Športovanie musí baviť