„Keď začal náš František chodiť v piatich rokoch do futbalového klubu, brali sme to skôr tak, že sa takto lepšie ukáže, na čo má a čo ho bude baviť, nie že by sme chceli, aby raz robil futbal profesionálne. A skutočne sa čoskoro prejavilo, že na kolektívne športy veľmi nie je,“ hovorí 40-ročná Jitka. Mnohí rodičia to však vidia inak. Už od raného veku dieťa špecializujú a vyžadujú od neho maximálne výkony, takže sa jeho radosť zo športu často vytráca.

Trénerom nemôže byť každý

Ísť príkladom, to je ďalšia zásadná vec, ktorej by sa rodičia mali držať. V období všestrannej športovej prípravy, kedy dieťa začína navštevovať nejaký športový krúžok, však vstupuje do života dieťaťa ďalší človek a to lektor, alebo tréner.

„Cvičiteľa si treba dobre vybrať, pretože to bude on, kto bude dieťa ďalej formovať. Pozor na jeho (i skrytú) ambicióznosť. Je naozaj chyba si myslieť, že viesť malých špuntov môže každý,“ vysvetľuje pedagogička. Tréner by sa mal vyznať v tom, čo je primerané danému veku, aké činnosti môžu dieťa rozvinúť či, naopak, poškodiť a ako dieťa vhodnou formou motivovať. 

Každý má nejaký talent

Niekedy možno bude stačiť, aby ste sa na svojho miláčika viac zamerali, všímali sia testovali, čo mu ide, k čomu má dispozície, a na čo je, naopak, „ľavý“. Každý má nejaký talent. Ide len o to, objaviť ho. Veľmi málo detí sa v budúcnosti presadí vo vrcholovom športe. Ale všetci, ktorí strávia detstvo v športových krúžkoch, si do budúcna vytvoria dobrý vzťah k pohybu. A keď sme pri tom, spomínate si, akým spôsobom otec Klapzuba v knižke Eduarda Bassa zostavil svoje nepremožiteľné futbalové mužstvo?

Jednoducho. Predal kozu, kúpil za to dve lopty a jeho chlapci začali trénovať. „Najstarší syn bol hrozný dlháň, šiel teda do bránky; najmladší dvaja synovia Feri a Juro boli drobní a vrtkí, tých teda starý Klapzuba postavil na krídla. A aký bol ich tréning? Všestranný. Ráno o piatej už chlapcov prebudil a vzal ich na ostrý hodinový pochod do lesa. Keď prešli šesť kilometrov, obrátili sa a späť to vzali klusom. Potom dostali raňajky a šli kopať. Starý Klapzuba prísne dohliadal, aby každý vedel všetko. A pridával k tomu ešte ďalšie špeciálne cvičenie a tak to šlo každý deň tri roky. A vychoval z chlapcov skutočných majstrov. Dostať sa na vrchol je totiž dlhý a namáhavý maratón, nie krátky rýchly šprint.

 

Foto: Shutterstock