Čím ďalej, tým viac sa zaujímame o to, ako svoje deti vychovávame, aj o to, akým spôsobom budú vzdelávané. Hľadáme pomoc v knihách, pátrame na internete, chodíme na semináre, sledujeme webináre. Všade nachádzame rady, vďaka ktorým bude naše dieťa „dobre vychované“ alebo sa bude „prirodzene rozvíjať“. Ponuka možností je široká, ako sa v nej ale vyznať? Ako poznať, čo bude dobré práve pre naše dieťa?

Pri našom rozhodovaní by sme si mali položiť kľúčovú otázku: Dokážeme pri hľadaní dobra pre naše dieťa odložiť svoje vlastné okuliare? Vychovávame ho s rešpektom k jeho osobnosti, ale skôr tak, ako by sme sami chceli byť vychovávaní? Hľadáme takú školu alebo škôlku, ktorá bude vyhovovať učebným potrebám nášho dieťaťa, alebo do výberu premietame skôr to, čo by sa bývalo páčilo nám, keď sme boli deti?

Aký význam hrá sociálna zrelosť pri nástupe do školy?

Zatiaľ čo zrelosť v zmysle pripravenos- ti mozgu na čítanie, písanie a počí- tanie (zahrňujúca zrakové, sluchové
a priestorové vnímanie, grafomotoriku, atď...), nie je dobré podceňovať, sociálna zrelosť je diskutabilná. Súvisí totiž výrazne s typom osobnosti. Ak máte také dieťa a jeho mozog je už pripravený učiť sa čítať, písať a počítať, neriešte „sociálnu nezrelosť“. Pomaly reagovať na otázky, nepamätať si mená kamarátov či preferovať prácu osamote pred skupinou, bude dieťa rovnako tak teraz, ako aj o rok či dva. Sociálnej zručnosti sa naučí neskôr – a čím menej budeme tlačiť, tak tým skôr.