Deti a my - Claim
Roland Regely
11. august 2019
Ako zatočiť s kliešťom?

Meria sotva pár milimetrov, ale spôsobuje obrovské a oprávnené obavy o zdravie detí. Je stále nebezpečnejší a toto je jeho sezóna. Okolo kliešťov panuje množstvo mýtov. choroby borelióza a encefalitída sú jedným zo strašiakov, ktorých sa bojíme po každom návrate z lesa. Pri správnom preventívnom pôsobení môžeme riziko nakazenia dieťaťa alebo nás samotných výrazne znížiť. Nakazený kliešť tiež nutne neznamená, že sa choroba prenesie. A keď už áno, s opatrnosťou a pri včasnom zásahu lekára môžeme jej priebeh veľmi výrazne ovplyvniť a predísť následkom.

Kliešť dokáže poriadne znepríjemniť život. Napríklad podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva SR v ostatných desiatich rokoch sa výskyt ochorení po uštipnutí kliešťom u nás pohyboval priemerne od 50 do 100, v roku 2011 však bolo zaznamenaných už 108 nových prípadov ochorení na kliešťovú encefalitídu.

Jeden pacient dokonca ochoreniu podľahol. Pre matky malých detí jedna dôležitá správa: boli to neočkovaní dospelí jedinci vyšších vekových skupín. Poučenie hneď na začiatok teda znie, aby sme, čo sa týka kliešťov, dali pozor aj na babičky a dedkov, nielen na deti.

Predpokladaný výskyt ochorení na lymskú boreliózu, za ktorú tiež môžeme „poďakovať“ kliešťovi, je pritom viac ako 1000 nových ochorení ročne. Detí, ktoré majú boreliózu alebo encefalitídu, je síce najviac (vo vekovej skupine
5–9 rokov), ale tieto choroby spravidla prekonajú bez väčších problémov či dokonca následkov, na rozdiel od starších ľudí.

Do lesa len obozretne

Pokiaľ chodíte na prázdniny niekam do okolia Váhu, pripravte sa na to, že s potvorkou menom kliešť sa skôr či neskôr určite stretnete. Pozdĺž brehov Váhu sa dlhoročne zaznamenáva aj najvyššia chorobnosť na kliešťovú encefalitídu. Okrem okolia Váhu možno za endemické územie považovať aj juhozápadnú časť Slovenska (napr. pohorie Tríbeč, Vtáčnik, Nitrianska a Pohronská pahorkatina, oblasť Malých Karpát, okresy Trenčín, Nové Zámky, Nitra a Levice).

Výskyt infikovaných kliešťov sa však v súčasnosti zaznamenáva už aj v oblastiach, kde v minulosti neboli endemické, t. j. na Slovensku sa mení areál ich rozšírenia. Kliešťom, bohužiaľ, hrá do karát postupné otepľovanie, a tak sa začínajú objavovať viac aj v miestach s vyššou nadmorskou výškou. A pokiaľ ste dosiaľ žili v tom, že kliešť striehne len v lese, je to omyl.

Chytiť ho totiž môžete tiež vo väčšom parku v meste alebo v záhrade. Jednoducho všade tam, kde sú listnaté a zmiešané porasty, predovšetkým ich okraje zarastené krovinami a bujnou vegetáciou. Vyskytujú sa aj v stržiach a priehlbinách terénu a pri brehoch vodných tokov a plôch.

Keď sa teda váš potomok vrhne do krovia pri lese za loptičkou, ktorá mu tam spadla, buďte veľmi ostražití. Pravdepodobne by sa totiž mohol stretnúť s kliešťom.

Najlepšie je vyhnúť sa mu

Najjednoduchšou cestou, ako sa vyhnúť chorobám, ktoré kliešte prenášajú, je vôbec sa s malými votrelcami nestretnúť. Prevencia je alfou i omegou správneho prístupu. A zahŕňa
v sebe niekoľko faktorov:

  • Zvoliť oblečenie (najmä nohavice) z hladkej, svetlej látky (nevhodné je tmavé oblečenie z látky s vlasom).
  • Použiť repelentný prípravok, ktorý je vhodné aplikovať na oblečenie, najmä na spodnú časť nôh, od kolien
    nižšie. Ak je pri prípravku uvedené dávkovanie a doba účinku na komáre, treba počítať s tým, že na kliešte bude účinnosť približne polovičná.
  • V teréne ohrozenom výskytom kliešťov nesadať (nelíhať) na zem, ani pri použití prikrývky ako podložky.
  • Pohybovať sa po cestách a nestúpať voľne do trávy, bylinnej vegetácie a krovia.
  • Pri chôdzi občas prezrieť spodnú časť nôh (nohavice, pančuchy) a zložiť prípadne zachytené kliešte (preto je výhodná svetlá farba oblečenia).
  • Na miesta ohrozené kliešťami so sebou nebrať psy,
    v prípade nutnosti len na vôdzke.

„Najdôležitejšia zo všetkého je dôkladná prehliadka dieťaťa po návrate z lesa či iných nebezpečných miest,“ zdôrazňuje MUDr. René Hrdlička. „Dieťa musíme zobliecť donaha a veľmi dôkladne ho prezrieť. Sústredíme sa na miesta vo vlasoch, za ušami, na slabinách a v oblasti genitálií.“

Tým sa to však nekončí, prehliadku je vhodné na druhý deň zopakovať. Kliešť totiž môže nikým nespozorovaný niekoľko hodín cestovať po tele, kým sa prichytí. Navyše človeka môžu napadnúť aj nedospelé kliešte, ktorých objavenie je skutočne pre starostlivé oko: nenasatá larva je totiž v priemere veľká len 0,8 mm.

Ako s ním „zatočiť“

Obozretnosť sa vypláca, ale nie je, samozrejme, stopercentná záruka, že sa nejaký zabudnutý kliešť niekde na tele nezabýval. Ani to nie je dôvod na paniku. Musíme však mať na pamäti, že možnej infekcii môžeme zabrániť rýchlosťou. Prisatý kliešť totiž ešte automaticky neznamená nákazu, a to ani vtedy, keď je sám nakazený.

Čím dlhšie kliešť saje krv, tým je nebezpečnejší. S postupujúcou dobou cicania sa u kliešťa zvyšuje sekrécia slín, pričom dochádza k množeniu vírusu obsiahnutého v slinných žľazách a zvyšuje sa dávka odovzdaného patogénu. Tak môže byť ovplyvnený celý ďalší infekčný proces a jeho klinické prejavy.

Akým spôsobom kliešťa odstrániť, radí primár Hrdlička: „Najprv miesto vydezinfikujeme. Na odstránenie sa neodporúča krútivý pohyb, kliešť by sa mohol odtrhnúť. Lepšie je vykývať kliešťa z boka na bok. Môže sa použiť aj umelohmotná pinzeta, ktorú dostať napríklad v drogérii alebo lekárni. Po odstránení sa miesto musí znovu dezinfikovať.“

Na vytiahnutie kliešťa sa osvedčujú tiež komerčne vyrábané umelohmotné karty so zárezmi. Aj pri maximálnej opatrnosti sa však môže stať, že hlavička kliešťa ostane v koži. Ako potom ďalej postupovať? „Keď sa nepodarí vybrať celého kliešťa, dezinfikujeme miesto dvakrát denne, dokiaľ sa celkom nezhojí,“ radí lekár.

„Väčšinou to miesto sčervenie, prípadne sa vytvorí malé hnisavé ložisko, ale obvykle zvyšky netreba chirurgicky odstraňovať. Hlavné množstvo mikróbov je aj tak v telíčku kliešťa, ktoré sa vybralo.“ Vytiahnutý kliešť je stále infekčným materiálom a rozhodne by sme ho nemali rozpučiť či len tak spláchnuť do záchoda.

Jediným správnym spôsobom je vziať do ruky zápalky. Kliešťa zabalíme do kúska papiera a na nehorľavom podklade ho jednoducho spálime.

Obávané choroby

Sú dôvodom našich častých obáv – kliešťová encefalitída a kliešťová borelióza. Každá z nich má iné prejavy, ale jedno majú spoločné: stretnúť môžu kohokoľvek, ohrozenejšie sú deti a starší ľudia. Deti predovšetkým preto, že sa často pohybujú v prírode, líhajú si do trávy a pravdepodobnosť, že chytia kliešťa, je tak veľká.

V prípade starších ľudí sa zase častejšie objavujú horšie priebehy chorôb a trvalé následky po nich. „Encefalitída a borelióza sú dve najznámejšie choroby spôsobené kliešťami, ďalšie sú u nás veľmi vzácne,“ zhrnuje primár Hrdlička. Aby sa človek nakazil, musí byť kliešť infikovaný, pričom najviac chorých je dlhodobo v oblasti Žilinského a Trenčianskeho kraja.

Očkovanie

Áno či nie? Čo je dobré a čo je len zbytočným zaťažovaním organizmu dieťaťa? Už na úvod treba povedať, že očkovanie je neoddeliteľnou súčasťou efektívnej prevencie proti encefalitíde. Bohužiaľ, očkovanie je zatiaľ možné práve len proti encefalitíde.

„Proti borelióze ešte ani dlho nebude, pretože tým, že mikrób žije v bunke, je výroba vakcíny extrémne zložitá,“ objasňuje primár Hrdlička. „V prípade encefalitídy je rozhodnutie na rodičoch. Spoľahlivosť očkovania je vysoká, ale dieťa, ktoré žije mestským spôsobom života, nemá príliš veľké riziká, že kliešťa chytí a nakazí sa.“

Lekár však dodáva, že ak dieťa pravidelne trávi s babičkou leto na chalupe v už spomínaných endemických oblastiach, potom by očkovanie odporučil. Očkovacie dávky sú tri a preočkúva sa každých päť rokov, starší ľudia každé tri. Vzhľadom na fakt, že malé deti majú v prvých dvoch rokoch života očkovacích látok hojné množstvo, je lepšie počkať, až táto doba pominie.

Očkovanie by sme však vždy mali odporučiť prarodičom, na ktorých sa tak nemyslí, hoci následky chorôb od kliešťov môžu byť fatálne práve pre nich. Kliešť môže byť nepríjemným návštevníkom kože našich detí, ale aj nás samotných. So správnym preventívnym prístupom sa však prechádzok do lesa báť nemusíme.

Mýty o kliešťoch

  • Vyberajú si obete so „sladkou“ krvou – kliešť si nevyberá
  • Žijú na stromoch a skáču dolu – žijú v tráve a kroch
  • Hryzadlá kliešťa sú najviac infikované – najviac mikroorganizmov je v telíčku
  • Ak preukáže laboratórne vyšetrenie, že „náš vybraný kliešť“ je nakazený encefalitídou či boreliózou, máme ju tiež – nie, nakazený kliešť neznamená automaticky, že sme sa tiež nakazili
  • Po návrate z lesa stačí sprcha alebo umytie žinkou, to nás zbaví kliešťov – toto v žiadnom prípade nefunguje na odstránenie kliešťov