Už dávno odkvitli všetky stromy, trávy a ďalšie hrozby peľových alergikov. Jeden z najvýznamnejších alergénov však, bohužiaľ, „neodkvitne“ ani s padajúcou snehovou pokrývkou. Schováva sa v pivnici, ešte stále vlhkej po letných povodniach, alebo doma. Plesne totiž hrozia celoročne.

Zákerné plesne

Plesne sa vyskytujú všade a z toho treba vychádzať. Pôsobia na nás vonku i v bytoch alebo domoch. Ich spóry sú menšie ako peľové zrnká a expozícia na človeka je obrovská. Zákerné sú predovšetkým v tom, že ich väčšinou nevidíme, ako napríklad rozkvitnutú brezu. Súvislosť ťažkostí s alergiou tak občas nie je do očí bijúca. Sezóna vonkajších plesní sa môže čiastočne prekrývať s peľovou sezónou, ale je veľmi závislá od počasia. 

„Keď je sucho a horúco, plesní nie je, pochopiteľne, toľko,“ vysvetľuje MUDr. Jaromír Paukert. „Keď veľa prší a je dusno a vlhko, je to, naopak, pre plesne ideálne prostredie.“ Najväčšie problémy vonku spôsobujú spóry plesní Alternaria alebo Cladosporium, tie sa sledujú i v rámci známych spravodajstiev peľovej služby. Ich hladina sa udržuje až do zimných mesiacov.

Kde sa radšej nehrať

Najjednoduchšie a prvé, čo môžeme pre dieťa s alergiou na plesne okrem návštevy lekára urobiť, je dodržiavať takzvané režimové opatrenia. Jednoducho zabrániť tomu, aby sa pohybovalo v prostredí, kde je alergénu najviac vystavené.

„Plesniam sa darí všade tam, kde je teplo a vlhko,“ objasňuje Paukert. Pozor musíme teda dávať na nasledujúce nebezpečenstvo ako tlejúce lístie, zvlhnuté kôpky sena, pivnice, predovšetkým ak sú po povodniach, komposty či mŕtve stromy, pobyt v prírode za dažďa alebo hmly a pod.

Vnútorné plesne

Vnútorné plesne sú o to nebezpečnejšie, že od nich, pochopiteľne, nemôžeme jednoducho odísť ako z prechádzky po lese. Sťahovanie alebo zásadné opravy domov či bytov sú pre mnohých ľudí kvôli nedostatku financií nemožné. Pokiaľ vidíme okolo okien alebo na vlhkých stenách „mapy“, už to je signál, že bývanie je zamorené plesňou. 

Čo vlastne alergén spôsobuje? Alergén na sliznici vyvolá zápal, jeho mechanizmy sú však odlišné od infekčného zápalu. Zápal vedie k opuchu sliznice a narušeniu jej štruktúry. Každý ďalší nepriateľský faktor potom ľahšie prenikne tou narušenou sliznicou. A problémy sa nabaľujú ako snehová guľa. Keď opuchne sliznica nosa, dieťa dýcha ústami a vzduch sa nemôže rozohriať, kým dorazí do pľúc. V nose sa má vzduch zvlhčovať, ohrievať, vychytávajú sa tu hrubé nečistoty. To všetko je narušené.

Kedy navštíviť alergológa?

Dieťa s bežnou infekciou a reakciou na pôsobenie alergénov sa môže prejavovať temer rovnako. Najtypickejšími príznakmi sú všetky problémy dýchacích ciest – nádcha, trvalá nosná sekrécia, upchaný nos. „Tá hranica je individuálna, treba si pozorne všímať, ako to prebieha,“ radí alergológ. Keď sa dieťa z nádchy do týždňa dostane a potom má trebárs po návrate medzi iné deti nádchu znovu, ale s nekomplikovaným priebehom, nemusíte sa zatiaľ ničoho obávať.

Pokiaľ však nastanú komplikácie v zmysle opakovaných zápalov stredoušia, zápalov priedušiek či pľúc, kedy sa zvýši nutnosť liečby antibiotikami, potom už treba spozornieť a pozrieť sa na veci komplexnejšie. Väčšinou dobre funguje komunikácia medzi rodičom a pediatrom a záleží na ich dohovore. 

Liečba príznakov

Na základe výsledkov základných vyšetrení sa potom stanovuje ďalší postup liečby. V prípade senzibilizácie sa všetko ďalej len sleduje a testy sa v rôznych intervaloch opakujú. Pri manifestačnej alergii je už potrebné zasiahnuť, a to sa dá viacerými spôsobmi – jednak úpravou režimu chorého dieťaťa, ktorá zabráni kontaktu s alergénmi alebo ho aspoň zmierni, a jednak farmakoterapiou a špecifickou alergénovou terapiou. Tie sa vzájomne doplňujú.

Laickými slovami z úst odborníka: Prvá menovaná hasí požiar, druhá zabraňuje jeho vzniku. Farmakoterapia znamená pre naše deti s alergiou na plesne či čokoľvek iné predovšetkým rýchlu úľavu. Lieky typu Zyrtec či Xyzal poznáme aspoň z počutia asi všetci. K nim sa pridávajú rôzne spreje do nosa, kvapky do očí či inhalačné lieky.

Liečba alergie

Špecifická alergénová terapia však zasahuje priamo alergiu, odúča organizmus reagovať na konkrétny alergén a my potrebujeme oboje. Keď zavedieme imunoterapiu, efekt sa objaví po mesiacoch alebo po roku. A preto je potrebná i farmakoterapia.

Užívanie vakcín (teda špecifickej alergénovej terapie) je potom záležitosťou niekoľkých rokov. V prípade plesní existuje vakcína na ich najčastejšie druhy. „Je úspešná, ako vidíme v dlhodobom horizonte. Pacienti prestávajú potrebovať ostatné lieky, pretože ako sa navodzuje tolerancia k danému alergénu, klesá potreba úľavovej terapie,“ doplňuje alergiológ.

 

Foto: Shutterstock