Vaše trojročné dieťa nastúpilo do škôlky a po pár mesiacoch je viac doma s horúčkami než medzi vrstovníkmi. Je toto bežné, alebo sa to týka len vašej ratolesti a problém je v imunite? Koľko chorôb je vlastne „v norme“ a kedy už volať do ordinácie imunológa?

Pre väčšinu rodičov sa to začína už v auguste: zvoliť radšej vitamíny, glukány alebo Colostrum? Ako prežiť dlhú zimu s vreckovkou na nose, ako odlíšiť druhy kašľa, kedy už zájsť k doktorovi a kedy radšej nechať dieťa doma, ako ho poslať do škôlky.

Jednoducho by sa dalo povedať, že bez respiračných ochorení sa asi žiadne škôlkarské a mladšie školské dieťa nezaobíde. Po troch epizódach angín, zápalov stredného ucha či priedušiek mávame veľmi často pocit, že sa to týka len nášho dieťaťa a všetky okolo sú určite zdravé. Pridávame potravinové doplnky, každému pokašliavajúcemu v okolí troch metrov venujeme nenávistný pohľad ako potenciálnemu rozsievačovi ďalšej choroby pre nášho potomka a pre istotu pridáme ďalší sveter pod bundu. Chce to pokoj a trpezlivosť. Chorobnosť malých detí je bežná vec a s každou ďalšou infekciou je ich imunitný systém silnejší. Aspoň niečo, chcelo by sa povedať. Pochopiteľne však existujú situácie, ktoré sa musia riešiť. Ako ich rozpoznať?

Imunita a jej vývoj

Imunitný systém sa vytvára už v priebehu embryonálneho vývoja. Úloha imunity je jasná: chrániť organizmus pred škodlivými vplyvmi z vonkajšieho prostredia, alebo dokonca z vlastného organizmu. Každé stretnutie s infekciou posúva imunitný systém o krok ďalej. V tomto kontexte je bežná choroba vlastne prospešná, pretože s každou ďalšou sa telo dieťaťa niečomu „priučí“ a nabudúce zabojuje lepšie. Pravda, to je slabá útecha pre tých, ktorí teplomer a sirup proti teplote ťahajú zo šuplíka každé dva týždne.

Hurá do škôlky – alebo do postele

Keď dieťa nastúpi do kolektívu, riziko ochorenia sa podstatne zvýši. To je fakt, ktorý musíme prijať ako nepríjemnú pridanú hodnotu statusu „škôlkárok“. Už v septembri majú rodičia na zozname vecí, ktoré si ich ratolesti majú doniesť, škatule s vreckovkami a v každom škôlkarskom poriadku je napísané s výkričníkom, že dieťa vykazujúce známky choroby nebude v ten deň prijaté do škôlky. Keby sme však ako chorobu brali každú sviečku pod nosom, väčšina detí sa za celú zimu nepozrie medzi vrstovníkov dlhšie než na pár dní.

„Imunitný systém v tejto dobe ešte prechádza fázou učenia, poznáva jednotlivé patogény a postupne si ich zapamätúva,“ vysvetľuje imunológ MUDr. Jaromír Paukert. „Choroby sú v tomto veku prirodzeným javom. Vždy je to však otázka miery a charakteru infektov a celkového priebehu ochorení. Každé dieťa sa musí posudzovať individuálne.“

Chorobám sa naše dieťa nevyhne a príliš si nepomôžeme ani tým, keď škôlku o rok oddialime. To, či má dieťa tri alebo štyri roky, totiž zásadný vplyv nemá. O trochu lepšie sú na tom v boji s bacilmi tie deti, ktoré majú staršieho súrodenca, alebo tie, ktoré sa do kolektívov dostali už „v plienkach“.

„V 90 % prípadov sú deti prvý rok v škôlke viac choré, ďalšie roky už menej. Je to dané prirodzeným dozrievaním imunitného systému. Ten si infekcie ‚omaká‘ a dokáže na ne lepšie reagovať,“ dodáva MUDr. Paukert.