Eliáš bol absolútne nekonfliktný a dobrý chlapec. Jeho mamička ho vždy veľmi chránila, so všetkým mu pomáhala, všetko za neho riešila a vzorne sa mu venovala. Eliášovi sa však s nástupom do škôlky zrútil svet. Prečo? Naozaj nie je bezkonfliktné dieťa vždy výhodou?

Príbeh ako dôkaz

Eliáš má 3 a pol roka, vždy bol "od prírody" pokojný, dobrý a skôr poddajný. Vzhľadom ku svojej povahe a drobným zdravotným problémom po pôrode vyvolával u svojich blízkych veľmi ochrancovské tendencie. Eliášova mamička sa nadmieru snažila, aby jeho detstvo bolo maximálne šťastné a počiatok životnej cesty vždy starostlivo pripravený. Chránila ho pred krízami, problémy riešila za neho, nedovolila, aby sa akokoľvek trápil.

Napríklad tým, že mu vzal na piesku ktosi bábovku, alebo v obchode túžil po novom autíčku. Eliášova mamička bola proste vždy po ruke: podala, priniesla, zdvihla, zariadila, dohovorila, zaplatila, pochovala. Eliáš sa vlastne nemal dôvod hnevať, nevedel, čo znamená "NIE" - všetko tu bolo pre neho a on to prirodzene prijímal. Absolútny šok nastal až v škôlke, samozrejme v starostlivo vybranom súkromnom zariadení rodinného typu.

Aj napriek láskavému prístupu skvelých učiteliek sa Eliášovi zrútil svet, v ktorom do tej doby takmer neexistovali ani drobné problémy a krízy, s ktorými by sa musel sám nejako vyrovnávať. Chápavé pani učiteľky, ktoré veľmi často riešili s Eliáškovou mamičkou usedavý plač, nevyrovnanosť a patovú zlosť skoro pochopili, kde je "pes zakopaný" a začali v spolupráci s mamičkou "pomyselné klbko" jemne rozmotávať.

Pripravenie cestičky nie je vždy správna voľba

Dovoľte deťom robiť chyby a prekonávať problémy, veď chybami sa človek (aj deti) učí! "Bez prežitých kríz, bez možnosti robiť chyby, bez nutnosti vyrovnávať sa v prvých rokoch života s občasnými ťažkosťami môžu mať deti v neskoršom živote značné problémy na sociálnych vzťahoch aj v prístupe k sebe samému - na normálny svet skrátka nie sú pripravené a zvyknuté.