Hoci sa môže zdať, že minúty spánku navyše chutia sladko, v skutočnosti za to vôbec nestoja. Ľudské telo totiž funguje ako precízny stroj, ktorý má rád pravidelné rytmy. Zaklapnutím budíka a pokračovaním v spánku dávate svojmu telu najavo, že išlo len o falošný poplach. Mozog je týmto konaním zaskočený, a tak namiesto toho, aby sme sa cítili oddýchnuto, prichádza cez deň ospalosť a podráždenosť.

Obrovský šok pre mozog

Každé ráno približne dve hodiny pred prebudením dochádza k zvýšeniu telesnej teploty a vyplaveniu stresových hormónov, ktoré majú za úlohu naštartovať váš organizmus pre nadchádzajúci deň.

Ak nevstávate pravidelne, vnútorné hodiny vášho organizmu sú úplne rozhodené. Ranná fáza spánku navyše býva plytká, aby vám uľahčila vstávanie. Pospáváním môžete upadnúť do hlbokej fázy spánkového cyklu.

Prebudenie z neho znamená pre telo obrovský šok, ktorý rozdýchavate po dlhú dobu. Vnútorné hodiny organizmu sa časom stanú natoľko zmätené, že nevedia, kedy majú dať telu povel k spánku. Výsledkom je ťažké zaspávanie a prehĺbenie nedostatku spánku.

Pravidelnosť predovšetkým

Svojmu telu najviac prospejete tým, že budete každý deň vstávať v pravidelnú dobu. Aj keď víkendy a dni voľna zvádzajú na leňošenie, vo finále vám nárazové hodiny spánku navyše skôr uškodia.

Ľudský organizmus sa riadi takzvaným cirkadiánnym čiže denným rytmom. Na jeho riadení sa podieľa predovšetkým slnečné žiarenie. Intenzitu svetla zaznamenávajú bunkové čidlá v oku. Tieto bunky sú u slepých jedincov na rozdiel od zrakových buniek neporušené, čo vysvetľuje, že aj jedinci s poruchami zraku sa riadia rytmom striedania dňa a noci, rovnako ako ľudia so zdravým zrakom.