Materská dovolenka naozaj nie je dovolenka. Je to naša nová pracovná pozícia, na ktorú sme neboli vzdelávané, a pri prvom dieťati ani nemôžeme uplatniť skúsenosti z predchádzajúcich zamestnaní. V novej práci máme väčšinou trojmesačnú skúšobnú dobu. My i zamestnávateľ to môžeme ukončiť, keď sme si spoluprácu predstavovali inak. V materstve túto možnosť nemáme, jednoducho to musíme zvládnuť. 

A tak čítame knihy, chodíme na semináre, sledujeme webináre. Zdrojov na inšpiráciu máme skutočne nepreberné množstvo a mnohé z nás sa pasujú s tým, aby sme sa v tom informačnom víre nezačali topiť. Svoje skúsenosti ako „osvedčené pravdy“ môže podľa chuti šíriť úplne každý, informácie sú často celkom protichodné, a tak ľahko môžeme tápať v tom, čomu vlastne veriť a čím sa riadiť. Niekedy si to i my samy komplikujeme, keď sa porovnávame s inými mamičkami v tom, ako s deťmi hovoria, čím ich kŕmia, aké sú dôsledné. Hovoríme si: „Robí to inak. Znamená to, že buď ona alebo ja sme zlá matka?“ Nie, vaša kamarátka či pani z internetovej diskusie a vy môžete deti vychovávať úplne inak a napriek tomu dobre. Každá z vás je totiž iná osobnosť.

Mamy nie sú rovnaké

Našu osobnosť z veľkej časti ovplyvňuje vrodené nastavenie mozgu. To nemáme všetci rovnaké. Vďaka tomu nám niektoré činnosti idú ľahko, dávajú nám zmysel, tešia nás. Iné sú pre nás, naopak, vysiľujúce, a keď nemusíme, nerobíme ich. Materstvo však znamená mnoho činností, ktorým sa vyhnúť nemôžeme. V niektorých sa vyžívame, iné nás otravujú a ich „neplnenie“ si vyčítame: „Nemám upratané... Nevarím dosť zdravo... Dieťa nie je čisto oblečené... Málo sa s dieťaťom hrám...“

Je pritom úplne prirodzené, že všetky mamy to nemajú rovnako. Niektoré naplňuje starostlivosť o domácnosť, iné sa radšej venujú intelektuálnemu rozvoju svojich detí. Niektoré sa do svojich detí prirodzene vciťujú, iné sa snažia dieťaťu logicky vysvetliť, že jeho emócie nikam nevedú, a radšej „riešia problém“. Niektoré mamy sa ochotne púšťajú s deťmi do dobrodružných akcií, ale je pre ne ťažké fungovať v pravidelnom režime. Iné režim prirodzene nastavujú, avšak ich deti sa s ním nejako nechcú zmieriť. Je dobré vedieť, čo je nám prirodzené a čo nie. Ľahšie sa potom vyrovnáme s tým, že nás niečo nebaví (i keď sa to od mamy očakáva) a že nás niečo vyčerpáva (i keď iné mamy sa v tom nadšene realizujú). Zistíme, že také, aké sme, sme v poriadku.