Múdre knihy vedia presne, koľko hodín má novorodenec spať, ako často a ako dlho má jesť a kedy má plakať. Múdre knihy ale deti nemajú, preto ich neberte úplne vážne.

Každé dieťa je iné

Predovšetkým si treba uvedomiť, že hoci je novorodenec malý a závislý od starostlivosti niekoho dospelého, stále je to človiečik so všetkým čo k nemu patrí, teda aj s najrôznejšími náladami a emóciami, ktoré navyše ešte nevie spracovať a ani im nerozumie.

Koľko hodín má spať?

Potreba spánku je skutočne veľmi individuálna, takže nasledujúce údaje berte s rezervou. Väčšina detí spí v prvých dňoch po narodení okolo 18 hodín denne, z toho asi polovicu v noci a polovicu cez deň. Tento pomer ostáva podobný i na konci šestonedelia, kedy dojčatá obvykle spia asi šestnásť hodín. Až v troch mesiacoch sa pomer nočného spánku zvýši na desať hodín a ostávajúcich päť hodín pripadne na denný spánok. Výraznú spavosť môže spôsobiť tiež novorodenecká žltačka.

Fyziologické zožltnutie prezradí okrem kože aj sliznica. „Odporúčam mamičkám kontrolovať nielen pokožku dieťatka, ale tiež farbu sliznice, napríklad keď odhrniete hornú peru, tak by sliznica mala byť červeno-ružová. Pokiaľ je žltooranžová, je namieste kontrola u pediatra,“ radí pediatrička Klára Šillerová.

Tí najmenší v číslach

  • Dieťa by malo do 6 mesiacov svoju váhu zdvojnásobiť a do roka strojnásobiť.
  • V prvom štvrťroku priberá väčšina detí asi 700 gramov za mesiac a každý mesiac vyrastie o 3 až 4 centimetre.
  • Priemerné slovenské dieťa má v dobe prvých narodenín asi 75cm a 10 kg.

K obvyklým rituálom v živote dojčaťa patrí pravidelné meranie a váženie. Zatiaľ čo deťom sú namerané údaje srdečne ľahostajné, rodičia sa obvykle pýšia patričnými váhovými prírastkami a naopak, pomalé priberanie berú ako možné ohrozenie vývoja potomka. Oveľa dôležitejšia ako váhové posuny je však celková krivka, rolu, samozrejme, hrá aj celková telesná konštitúcia, ktorá sa veľmi často dedí. U drobnejších detí treba sledovať celkový vývoj, nie rozdiely medzi jednotlivými váženiami.

Váhové rozdiely

Zatiaľ čo v prvých dvoch tretinách tehotenstva je výživa viac-menej nezávislá od vôle plodu, v poslednom trimestri sa dieťa pomaly učí aktívne prijímať potravu a niektoré deti to robia s väčšou obľubou. Aké veľké dieťa sa narodí, záleží najviac na funkcii placenty, svojím spôsobom je tak za telesnú konštitúciu dieťaťa okrem genetických predpokladov zodpovedné mamičkino telo. Platí však, že ženský organizmus je nastavený tak, aby plodu nič nechýbalo, takže pokiaľ má matka vo výžive nedostatky, najprv sa uspokojujú potreby plodu a až potom tie jej. Až keď je deficit zásadný, prejaví sa aj na veľkosti či zdravotnom stave. Váhové rozdiely existujú i medzi súrodencami. U nich väčšinou platí, že druhorodené a ďalšie deti bývajú väčšie než prvorodené. V priemere sú prvé deti asi o 200 gramov ľahšie než mladší súrodenci.