Biela sobota

Na Bielu sobotu sa končí kresťanský 40 dňový pôst a môže sa začať jesť mäso. Hoci taktiež patrí k sviatkom, vyznačuje sa skôr pripravovaním sviatočných pokrmov a jedál, ktoré sa dávajú posvätiť. V tento deň bol Ježiš Kristus pochovaný do hrobu, podľa čoho Biela sobota dostala aj pomenovanie a symbolizuje koniec smútočného obdobia. Ďalším vysvetlením jej pomenovania je aj to, že vo všetkých domácnostiach sa koná veľké upratovanie, ľudovo nazývané “bielenie”.

Veľkonočná nedeľa

Najvýznamnejší deň veľkonočných sviatkov a zároveň zmysel Veľkej noci. Na veľkonočnú nedeľu vstal Ježiš Kristus zmŕtvych - čo pre kresťanov symbolizuje odpustenie, nový a posmrtný život. V tento deň sa v kostoloch svätenou vodou posväcujú veľkonočné pokrmy, ktoré sa vkladajú do košíkov. Posvätené jedlá sa v tento deň konzumujú trikrát do dňa, teda nahrádzajú klasické raňajky, obed aj večeru. Keďže tento deň patrí k veľkým kresťanským sviatkom, rodina sa zvykne k veľkonočnému stolu obliecť sviatočne, pomodliť a poďakovať - zvlášť v tento deň.

Veľkonočný pondelok

Na Veľkonočný pondelok sa z cirkevného hľadiska končia veľkonočné oslavy. V tento deň však na rozdiel od ostatných prevládajú pohanské zvyky, ktoré deti poznajú ako oblievačky, šibačky či hľadanie veľkonočných vajíčok a veľkonočného zajka. Je to deň, ktorý patrí zábave, oslavám a smiechu. Dievčatá sú oblievané najmä (studenou) vodou, aby boli zdravé a krásne po celý rok, za čo svojim oblievačom darujú maľované či čokoládové vajíčka. Mnoho detí sa zo všetkých veľkonočných dní teší práve na Veľkonočný pondelok a je to pochopiteľné. No určite nezaškodí, ak budú vedieť aj o ostatných tradíciách Veľkej noci a pochopia, prečo je tak významná.

Foto: Shutterstock