Chcete podporiť svoje batoľa, aby včas a dobre hovorilo? Väčšina detí spadá do „normálneho“ rozhrania a s rozvojom reči im môžete výrazne pomôcť tým, čo by ste sami nečakali. Detské citoslovcia „ham“ alebo „baf“ pomôžu viac, než sa zdá.

Vplyv pohybu, nie knižiek

„V rozvoji reči hrá významnú úlohu genetika,“ vysvetľuje klinická logopédka Iva Bajtlerová. „Obvykle mávajú ťažkosti skôr chlapci, keď nehovorí trojročné dievčatko, už ide obvykle o nejakú zásadnú chybu. A reč veľmi súvisí s pohybovým vývojom. Menej šikovné deti, ktoré majú problém vyjsť do schodov a striedať nohy, mávajú tiež oneskorený vývoj poznávacích funkcií, a teda aj rozprávania,“ dodáva odborníčka. Keď si vaše dieťatko začne asi v pol roku hrkútať, sú to prvé náznaky budúcej reči. Podporujte ho preto čo najviac v otáčaní, lezení i chodení, všetko totiž súvisí s nástupom slovíčok.

A až bude vaše dieťa fúkať na svoju prvú tortovú sviečku, malo by vedieť základné citoslovcia „pá,“ „haf,“ „bum“ a ďalšie podobné. Od tejto chvíle nastáva dlhá doba ďalších dvoch rokov, kedy medzi deťmi existujú v rozprávaní veľké rozdiely. Zaostrite tiež na zrakové a sluchové vnímanie. Nie je to žiadna veda, ide o to, rozoznať jednotlivé predmety a zvuky, čo rozvoju reči pomôže. A ak ste moderná matka s príručkou v ruke, zahoďte ju. „Medzi prvým a druhým rokom života nie sú knižky až také dôležité, hoci je kopa veľmi pekných. Rodičia by sa mali zamerať na predmety,“ odporúča logopédka.

Ukazujte a hovorte ‚prines mi auto‘ alebo ‚kde je nákladiak‘? Až keď dieťa bezpečne poznáva predmety, je vhodné zaradiť knižky, od roka a pol vyššie. Rozvoj sluchového vnímania je nemenej dôležitý, preto krčte papiere, cinkajte peniazmi, tlieskajte, upozorňujte na húkanie vlaku alebo trúbenie auta. Deti potom dobre rozoznávajú písmenká a to, čo im hovoríte.

Zlozvyky, ktoré kazia vývoj reči

Tiež vás tak rozčuľuje babička so svojím „Adamko, ham“, pretože vy radšej synovi hovoríte „teraz sa pôjdeme najesť“, aby si zvykal na rešpektujúci a partnerský prístup? Babička ale vie, čo robí. Len od jednoduchého „ham“ sa totiž môže dieťa postupne premiestniť k zložitejším výrazom. „Rozprávanie je ťažké a k ročnému dieťaťu treba pristupovať s jednoduchým ,tata ide pá',“ radí expertka.

„Dnešné mamy sú občas príliš vedecké a na deti hovoria ako na dospelákov. Zároveň ale často používajú zdrobneniny, ktoré sú pre dieťa na opakovanie neprekonateľným problémom. Vysloviť napríklad polievčička sa jednoducho nedá,“ dodáva odborníčka.

Z jednoduchého a zrozumiteľného hovorenia tiež vynechajte veľmi obľúbené „MY“ (sme papali, kakali alebo sa hrali na piesku) a poproste babičky, aby o sebe nehovorili v tretej osobe. „Babička si ťa vyzdvihne odpoludnia“ z úst samotnej babičky smerom k dieťaťu je pre neho prinajmenšom mätúce.