Deti a my - Claim
5. september 2019
Detská depresia môže byť poriadne nebezpečná, viete ju rozpoznať?

Počuli ste už o detskej depresii? Ešte nedávno sa predpokladalo, že deti depresiami netrpia. Dnes je však všetko inak a detskí pacienti sú dokonca s touto chorobou hospitalizovaní na psychiatrických klinikách. Depresie u detí však sú často ešte oveľa nebezpečnejšie ako u dospelých, lebo ich len ťažko rozoznáme. Môžu však skončiť aj tragicky. 

Už od útleho veku môže dieťa depresívne reagovať na nevhodné rodinné, alebo školské prostredie. Často ide o rodičovské hádky, rozvody, telesné tresty, nespravodlivé hodnotenia a iné veci, ktoré môžu v detskej psychike napáchať zmätok. Vplyv však má aj genetika a teda výskyt depresie u niektorého z rodičov. 

Príznaky

Aj keď sú prejavy depresie u detí v mnohom podobné ako u dospelých, v niektorých symptómoch ide o presný opak. Často potom hovoríme o tzv. maskovanej depresii. Deti sú namiesto smútku hyperaktívne, alebo v útlme (okolie ho často začne považovať za lenivé), bývajú aj agresívne, podráždené, dostaviť sa môže u školákov aj zlý prospech, ba dokonca až nočné pomočovanie, zvracanie a únava. 

Depresia môže prísť aj na bábätká a odborníci vravia, že prvé príznaky ich môžu trápiť už od šiesteho mesiaca. Ide napríklad o stratu záujmu o okolie, odťahovanie sa od matky, obmedzenie pohybu na minimum, smutný výraz v tvár atď. 

U starších detí možno depresiu poznať z nechutenstva, porúch spánku ale aj tak, že sa zväčší ich závislosť na matke. Predškolákov zasa trápia smutné myšlienky, dokonca aj o smrti a prestáva ich tešiť hranie sa. Poďme si však prípady depresie ukázať na prípadoch z reálneho života. 

Šikana v škôlke

Martinko išiel ako 5-ročný do materskej škôlky. Stretol tam „vojaka Jurka“ (aspoň tak sa nechal jeden z chlapcov volávať). Ten začal Martinka ťahať za tričko s Borkom staviteľom, poškodil mu autíčko, ktoré dostal od Ježiška a vyháňal ho preč od spoločenských hier.

Zrazu sa začal Martinko sťažovať na bolesti bruška, prestala mu chutiť obľúbená rybacia nátierka, nechcel kamarátov, ani Borka. Nikdy však priamo nepovedal, že nechce ísť do škôlky, alebo že sa mu v nej nepáči. Prišiel nato až skúsený lekár, ktorý si na pomoc privolal pár plyšových hračiek a behom pol hodiny z neho vytiahol všetky potrebné informácie.

Martinko tak skončil u detského psychiatra a aj v inej škôlke, kde už žiadny „vojak Jurko“ našťastie nebol. Tento príbeh je ukážkový. Predškoláci s depresiou vyzerajú smutne, obmedzujú komunikáciu s okolím a bežne ich bolí brucho. Špecifický príznak je však práve strata pocitu radosti z hry, alebo akejkoľvek inej činnosti.

Ľahostajnosť

Niekedy k depresii nemusí nevyhnutne prispievať neharmonické prostredie. Jarmila mala 10-ročnú dcéru, ktorá vyrastala v láskyplnej rodine a problémy nemala ani v škole. Bola vzorové dieťa, ktoré bolo poslušné, pozorné a poriadkumilovné. 

Prišiel však tretí ročník a veľká zmena. V štvrtom už so Soňou museli k psychiatrovi. Zrazu jej začalo byť všetko jedno a dokonca hovorila aj o tom, ako sa jej nechce žiť a musela byť tak hospitalizovaná. Čo teda stálo za jej problémami (z ktorých sa napokon dostala)? 

Odborníci vravia, že deti, ktoré berú svoje školské a osobné povinnosti príliš vážne, sa čas od času navzdory optimálnym podmienkam dostanú do stavov depresie. Väčšinou ide o deti, ktoré chcú robiť svojim rodičom radosť. 

„Mami, prepáč“

Že depresiu u detí netreba brať na ľahkú váhu, o tom svedčí aj konanie len 9-ročného chlapčeka. V živote to nemal ľahké. Bol  dyslektik a niektorí ľudia ho tak považovali za hlupáka a čudáka. Na výsmech reagoval uzatváraním sa do seba, nezáujmom o učenie a občas aj konfliktmi. 

Problémom bolo, že pochopenie nenašiel ani doma, kde dostával od otca fyzické tresty a mama hľadala zmysel svojho života skôr u jeho mladšieho „bezproblémového“ brata. Keď mu teda umrelo morča, ktoré mal veľmi rád, jedno marcové ráno skočil do ľadovej rieky. Našli ho až po niekoľkých týždňoch, pričom matke nechal list na rozlúčku so začiatkom „Nehnevaj sa na mňa“.

Práve riziko samovrážd je tým najväčším, pokiaľ ide o depresie. Deti, žiaľ, nie sú výnimkou. Najmä z USA sú známe prípady, kedy spáchali samovraždu aj 5-roční. Depresia je pritom tretia najčastejšia príčina úmrtia u detí a dospievajúcich, hneď po úrazoch a onkologických ochoreniach. Neberte preto depresiu u deti na ľahkú váhu a snažte sa ju včas rozpoznať a liečiť.