Plač je spočiatku jediný spôsob, ako bábätko komunikuje so svetom, teda so svojimi najbližšími. Vyjadruje ním nielen nespokojnosť, ale dožaduje sa aj kontaktu. Hoci je to absolútne prirodzený jav, dokáže poriadne potrápiť. Ako teda rozoznať, prečo dieťa plače a ako si s tým poradiť?

Ako dieťatko utešiť?

Najprv treba bábätko skontrolovať, či mu niečo viditeľne nie je, či nechýba (tvrdé, nafúknuté bruško, zranenie, teplota, hnačka, grckanie). Keď nič neobjavíte, skúste potomka pritúliť, mrnkať mu, hovoriť či pospevovať, hojdať ho, skrátka ho čičíkať. Položte ho do postieľky, možno len potrebuje mať pokoj. Možno plače pre nadbytok stimulácie a najviac túži práve po pokoji.

Keď to nezaberá, skúste zaujať detskú pozornosť pesničkou alebo zaujímavým monotónnym zvukom (ťukanie na drevo), zmeňte prostredie (prejdite do inej miestnosti, na balkón, do záhradu, pozerajte sa s ním aspoň z okna), popestujte dieťa v náručí alebo si ho umiestnite bruškom dolu na predlaktie tak, že mu hlavu podložíte dlaňou. Niekedy pomôže masáž bruška, kúpeľ, alebo cumlík.

Žiadny zo spomínaných spôsobov utišovania detského plaču však nesmie byť rutinný, vždy musí vychádzať z okamžitej situácie a trochu sa líšiť. Opatrne s manipuláciou, trasenie môže dojčaťu privodiť zdravotné ťažkosti.

Čo nerobiť alebo aké sa môžu vytvoriť závislosti

Utešovať dieťa pri najmenšom zaplakaní, priložiť ho k prsníku pri každom plači môže podľa odborníkov viesť k návyku stresového prejedania, teda k obezite. Vkladaním cumlíka alebo fľaštičky sa zase môže údajne neskôr vytvoriť návyk na fajčenie ako reakciu na stres. Zbytočným pohybovým rozptyľovaním (hojdaním, potriasaním, nosením), neustálym hovorením, podávaním hračiek a ďalšími podnetmi sa môže vytvoriť sklon k poruchám pozornosti a k hyperaktivite. Odkladaním do postieľky sa podporuje potreba sebauspokojovania (cumľania prstov, hračiek...). 

Zvládnutie dojčenského plaču je veľká výzva. Ide o náročnú etapu starostlivosti o dieťa, ktorej sa nevyhne absolútna väčšina nových rodičov. Uvedomte si, že v prvých mesiacoch života bábätko trávi čas trojakým spôsobom: spí, je v pokojnom bdelom stave alebo je nepokojné, teda plače a kričí.

Venovať pozornosť plaču a snažiť sa ho zvládnuť s čo najmenšími „stratami“ sa vyplatí. Toto potvrdzuje i nedávna vedecká štúdia, ktorú spracovali britskí experti. Jej výsledok je jednoznačný: Dojčatá s naplnenou potrebou ľudského kontaktu plačú oveľa menej ako tí, ktorým rodičia nevenujú priveľa času a pozornosti. Platí to najmä pre prvé týždne po narodení.