Okrem pôrodu sa rozhovory budúcich mamičiek točia obvykle okolo dojčenia. Technika, dostatok mlieka, ako to zvládnem... A práve predčasné obavy a stres môžu byť tou najväčšou brzdou. Pokoj je totiž zásadný pre spustenie procesu laktácie, tak isto ako frekvencia prikladania novorodeného dieťatka k prsníku.

Pomoc v prvých chvíľach

Je to jednoduché, ako absolútnu väčšinu dejov v ženskom tele i tvorbu mlieka a dojčenia riadia hormóny. A to hneď dva, oxytocín a prolaktín. Prolaktín sa považuje za hormón riadiaci samotnú tvorbu mlieka. Jeho spúšťanie podmieňuje cicanie dieťaťa, takže pri každom priložení a kontakte úst bábätka s bradavkou sa v tele roztáča kolotoč. Oxytocín zase vyvoláva sťahy v prsnej žľaze, čo mamičky môžu cítiť ako brnenie, šteklenie alebo mierny tlak v prsníkoch.

Teória je však jedna vec, ale čerstvá mamička po pôrode druhá. Aj keď máte načítané množstvo informácií, potrebné je šetrne poradiť a pomôcť. Priložiť bábätko už na pôrodnej sále (keď sa narodí cisárskym rezom, nič sa nedeje), a potom v prvých hodinách a dňoch. Ženy sú unavené, často si nevedia rady, pôrodné asistentky a laktačné poradkyne majú úplne nezastupiteľnú úlohu. Ukážu vám techniku, správne držanie bábätka, jeho polohu, aby malo v ústach celú bradavku a väčšinu dvorca, starostlivosť o prsníky a najrôznejšie rady, ktoré vydesenej mamičke uľahčia život.