Dysgrafiou, dyslexiou a ďalšími poruchami učenia trpia „oficiálne“ 3 až 4 percentá detí, niektorí učitelia však tvrdia, že ľahšiu formu možno pozorovať dokonca u každého piateho žiaka. Táto oblasť totiž stále nie je celkom preskúmaná. Vydajte sa na prieskum s nami a včas odhaľte prípadný problém u svojho dieťaťa a hlavne vedzte, že nie je dôvod na hanbu.

Porucha neznačí menšiu inteligenciu!

Hoci takzvané špecifické poruchy učenia možno s istotou diagnostikovať až na konci prvej alebo na začiatku druhej triedy, „varovné signály“ prichádzajú už skôr. Vedci porovnávali aktivitu mozgu u dyslektika a dieťaťa bez poruchy učenia, ukázalo sa, že nedyslektik pri čítaní zapojí len centrum reči a zrakového vnímania, zatiaľ čo mozog dyslektika vykazuje rýchlu aktivitu rôznych centier. Preto je oveľa viac namáhaný a rýchlejšie sa unaví. Podobné to je u ďalších porúch učenia, preto sú napríklad pri dysgrafii dôležité cvičenia na uvoľňovanie ruky (napríklad skladanie mozaiky; predtým bolo skvelé cvrnkanie guličiek). A samozrejme, pomalšie tempo.

Na deti s poruchami učenia sa nesmie tlačiť; pri diktátoch by mali dostávať napríklad o vetu menej, aby pedagóg neznámkoval rýchlosť, ale skutočne len znalosti. Poruchy učenia sa totiž vyskytujú naprieč celým inteligenčným spektrom, takže nimi môže trpieť veľmi chytrý, ale tiež podpriemerný žiak. Aj keď táto oblasť ešte nie je celkom preskúmaná, vedci predpokladajú, že zhruba v 40 percentách prípadov ide o dedičnú záležitosť. To znie logicky, keď uvážime, že tieto poruchy sú spôsobené netypickou organizáciou aktivít mozgu a odlišnou dominanciou hemisfér, než je tá väčšinová. Pre dieťa s poruchou učenie je preto dôležitý odpočinok a pravidelný režim.