Prečo malých chlapcov tak priťahujú zbrane všetkého druhu? Majú im rodičia napodobeniny zbraní a militantné hry kupovať a povoľovať? Nepestujú v nich tak agresivitu?

Jemní, citliví, humanisticky zameraní rodičia, obzvlášť potom pacifisti s "hippie korenmi", vegetariáni a vegáni, milovníci prírody, ale aj niektorí úplne bežní rodičia bývajú občas veľmi zameraní proti akýmkoľvek hračkám, majúcim tendenciu napodobňovať reálne zbrane. Nechcú vo svojich deťoch prebúdzať agresivitu a pestovať sklony k násiliu. Aj napriek ich snahe sa často malí chlapci s improvizovanými "zbraňami" (polená pod.) niekedy hrajú - bojujú, bodajú, strieľa a ničia. Čo s tým?

Česť, statočnosť, chrabrosť – len archaizmy?

"Dôkazom múdreho pacifizmu nie je zakazovať chlapcovi, aby sa hral s umelými zbraňami. Zmocní sa násady od metly alebo kúsku drevenej dosky a pištoľ si vyrobí, pretože bojovať a prenasledovať niekoho iného s napodobeninou zbrane je vlastné jeho mužnosti," tvrdí Edwige Antierová, známa detská psychiatrička a rodinná terapeutka.

Iste je však dobré, užitočné a budujúce so synom o hre hovoriť. Možno tak pochopíte, že je policajtom alebo vojakom stojacim na strane práva, indiánom loviacim bizóny k večeri či rytierom hubiacim krvilačné draky. Takým hrám môžete dávať rodičovskými rozhovormi nečakaný morálny rozmer a s malým bojovníkom zaujímavo "filozofovať". Môžete spoločne rozprávať o témach, ktoré nie sú v súčasnosti moc v móde, avšak sú stále aktuálne. Niektoré môžu dokonca znieť trochu archaicky - česť, statočnosť, chrabrosť. 

Umožnite mu rozvinúť fantáziu

Päťročný Jonáš si vyrobil kopiju zo starého ramienka, šermoval s ňou na záhrade, pichal do hliny a stromov a kričal čosi o smrti a zabíjaní. Mamičke sa jeho hra hnusila, kopije mu prelomila a dôrazne vysvetlila, že už nikdy nechce také hračky vidieť a reči počuť.