Strava mamičky vo veľkej miere ovplyvňuje kvalitu materského mlieka, a tým pádom aj zdravie a vývoj dieťaťa. Preto je nadmieru dôležité jej správne zloženie. Podľa posledných poznatkov z oblasti výživy sa totiž v prvých 1000 dňoch ozhoduje o tom, aké zdravé bude v dospelosti.

Dodržať pravidelný a vyvážený jedálny lístok v čase, kedy si zvykáte na nový režim, je viac než náročné, ale veľmi dôležité. Lekári zaoberajúci sa nutričným programovaním, vedou o výžive dieťaťa v ranom veku, sú presvedčení, že 80 percent budúceho zdravia ovplyvňuje životný štýl a celkovo prostredie, v ktorom dieťa žije. A najdôležitejšia je v tomto smere výživa.

Dojčenie: záťaž pre organizmus

„Mliekom matka odovzdáva svojmu dieťaťu významné množstvo dôležitých živín. Tie podporujú správny vývoj metabolizmu, znížujú riziko kardiovaskulárnych ochorení, obezity, cukrovky, podporujú rast a vývoj mozgu, rozvoj tráviaceho traktu a imunitného systému dieťaťa. Dojčenie zároveň môže byť u ženy príčinou nedostatočného zásobovania jej vlastného organizmu potrebnými živinami. Na jednej strane teda musí dojčiaca matka upraviť svoj jedálny lístok preto, aby zvýšila množstvo a kvalitu materského mlieka. Na druhej strane musí tiež kompenzovať nedostatok živín vo svojom tele, spôsobený tvorbou materského mlieka,“ hovorí doktor Peter Tláskal.

Práve preto, že dojčenie je pre matkin organizmus energeticky náročné, by sa jej strava mala líšiť od stravy bežných žien. Všetko, čo matka vypije alebo zje, sa vďaka materskému mlieku dostáva v prenesenej podobe i do tela dieťaťa. A pochopiteľne aj všetko, čo žene v jedálnom lístku chýba, môže chýbať aj dieťaťu.

„Nedostatky v jedálnych lístkoch dojčiacich žien sú individuálne. Dojčiaca žena by mala mať o zhruba 300 - 500 kcal vyšší príjem energie než obvykle. Jedálny lístok dojčiacej matky by teda mal dodávať až o pätinu viac energie ako v dobe, kedy mamička nedojčí,“ vysvetľuje doktor Tláskal.

Najčastejšie chýba

Medzi základnými živinami, ktoré mamičkám chýbajú, sú prospešné tuky, najmä polynenasýtené mastné kyseliny, zvlášť omega-3, niekedy tiež nazývané ako LCP mastné kyseliny. Naša populácia sa s ich nedostatkom pasuje bežne.

Preto by ste ako budúca alebo novopečená mamička mali zaraďovať častejšie rastlinné tuky, napríklad repkový olej alebo ryby, najlepšie morské. Chýba tiež kyselina listová, železo, vitamín D, vápnik, zinok, jód alebo vitamíny skupiny B. Vitamín D a vápnik majú význam pre udržanie zdravého stavu zubov a kostí.

Železo, kyselina listová a zinok ovplyvňujú správnu funkciu imunitného systému. Omega-3 mastné kyseliny sú dôležité pre vývoj mozgu a zraku dojčeného dieťaťa, komplex vitamínov skupiny B pomáha matke znižovať únavu, u dieťaťa aktivuje potrebné metabolické procesy.