Je rozkošné, ale aj poriadne zlostné – vaše batoľa. Je ešte veľmi malé, alebo treba začať s výchovou už v tomto veku? Naučte sa trest aplikovať správne, aby ste vašej ratolesti neublížili, ale zároveň ukázali, že musí dodržiavať isté pravidlá.

Metóda cukru a biča

Výchova detí je pre väčšinu rodičov veľmi náročná disciplína. Najťažšie je pritom nájsť hranicu, kedy sa z rozkošného bábätka, stane človek, ktorého už aspoň niekedy treba rodičovsky usmerniť. Väčšinou to býva práve v batoľacom veku, teda v období od prvých do tretích narodenín. Lenže ako odhaliť ten správny okamih a ako v prípade potreby potomkovi povedať, že práve robí niečo, čo by robiť nemal?

Záležitosťami trestov vo výchove sa zaoberal aj otec všetkých pedagógov Jan Amos Komenský, ktorý za zásadné považoval to, aby ten, kto trestá, nebol v afekte, ale dokázal oddeliť konkrétne nesprávne konanie od osoby dieťaťa. Teda aby dieťa nemalo pocit, že je zlé a dospelý ho nemá rád, ale uvedomilo si, že urobilo niečo nepekné, a preto sa vychovávateľ hnevá. 

Ľudské mláďa sa od narodenia učí predovšetkým napodobňovaním a náhľad na svoje vlastné činy získava najmä z reakcií svojho okolia. Odmalička sa tak učí, že keď urobí niečo, čo rodičia považujú za nesprávne, dostane sa mu odmietnutie. Zároveň však veľmi skoro začne testovať, čo sa stane, keď toto odmietnutie nebude rešpektovať. A, samozrejme, platí to i naopak – keď za dobré správanie príde nejaká odmena, či už vo forme pochvaly, úsmevu, vašej dobrej nálady alebo nejakého hmotného bonusu, pravdepodobne ho bude chcieť zopakovať.

Hovorí sa tomu metóda cukru a biča – za dobré správanie nejaký pôžitok, za zlé zákaz alebo iná nepríjemnosť. Táto metóda má, samozrejme, i svojich odporcov. Predovšetkým medzi čerstvými rodičmi, ktorí tvrdia, že oni svojho potomka nikdy trestať nebudú, pretože trest je vždy zlyhaním rodiča, ktorý nedokázal dieťa motivovať tak, aby neurobilo zakázanú činnosť.

Nesmie sa vás báť

Každopádne by mala platiť zásada, že dieťa by nemalo byť trestom frustrované, alebo dokonca zdeptané. V rodine by mala panovať priateľská a dôverná atmosféra. To nutne neznamená, že musíte s dieťaťom zaobchádzať v každej situácii v rukavičkách. Pokiaľ sa vaše batoľa rúti k rozpálenému sporáku, budete v práve, keď na ne zarevete. Môžete mu hneď potom ukázať, že keď siahnete na sporák, spálite sa, čo vás veľmi bolí. Tak si potomok spojí zľaknutie z vášho kriku s bolesťou, ktorú by si mohol spôsobiť, takže v ňom ostane strach z rozpáleného sporáka.