Dieťa by podľa odborníkov nemalo preskočiť nijaké vývojové štádium. To platí aj o jeho pohybe. Prečo by mali vlastne deti štvornožkovať a prečo nie je dobré, aby začali chodiť predčasne?

Lozenie vo vývoji dieťaťa

Každé vývinové štádium je pre dieťa dôležité. Vývin motoriky je daný každému a mal by prebiehať automaticky. Štvornožkovanie je súčasťou zdravého vývinu a tvorí významnú časť rozvoja psychomotoriky v období od 6 do 9 mesiacov. Podstatné je zvládnuť okolo 6. mesiaca druhé vzpriamovanie, čo znamená, že sa dieťa vie oprieť o skoro natiahnuté rúčky a taktiež sa vie pretočiť z chrbátika na bruško ako aj opačne. Táto poloha na brušku mu umožňuje lepšie uchopenie predmetov aj pohyb vpred. Pri správnej rotácii z boka na brucho sa dostáva do šikmého sedu, z ktorého sa dostáva do polohy na štyroch.

V polohe na „štyroch“ si dieťa musí nejaký čas zvyknúť. Tým, že sa dostalo do ďalšej vývinovej dimenzie, posilní si svalstvo ramenného pletenca, paží, ale hlavne trupu. Spravidla sa v polohe na štyroch dieťa najprv pohojdáva vpred a vzad. Je dôležité dieťa v tomto období podporiť, aby toto obdobie nepreskočilo, ale hravo ho zvládlo.

Ak bude mať dostatok kvalitných podnetov a príležitosti na aktívny pohyb, zapojí sa celé telo v spolupráci s ľavou aj pravou mozgovou hemisférou. V tomto prípade je lepšie, ak má dieťa možnosť loziť po koberci, penových puzzle. Šmykľavá laminátová či parketová podlaha je nevhodná, keďže dieťa si tak nájde ľahšiu cestu a bude sa plaziť. Plazenie je pohybový vzor, ktorý by nemal pretrvávať do obdobia, kedy by už malo štvornožkovať, pretože si neposilní ramenný a bedrový pletenec. 

Čo ak dieťa odmieta štvornožkovať a chce hneď chodiť?

Práve štvornožkovaním si dieťa posilňuje celý svalový korzet, ktorý ho pripraví na sedenie a vertikalizáciu. Každé dieťa je individuálne, máloktoré je „tabuľkovo“ ukážkové, ako píšu „príručky“. Dôležité je však poznamenať, že dieťa by si malo v podstate prejsť všetkými vývinovými štádiami od narodenia od ľahu po samostatnú chôdzu v priestore. Je toho naozaj veľmi veľa, čo musí dieťa zvládnuť za jeden rok. Každé preceňovanie, urýchlenie vývinu, nesprávna manipulácia, jednostranné polohovanie, zvislé nosenie vedie k odchýlkam v správnom vývine psychomotoriky. 

Štatistiky hovoria, že približne 8-10 % neštvornožkuje–nelozí. Každá pohybová zručnosť je pre dieťa a jeho ďalšie napredovanie význam. Každá fáza fyzického pohybu dieťaťa tvorí základ pre kognitívny, sociálny aj emocionálny vývin. Ak sa nevyvinie fyzický pocit rovnováhy, je pravdepodobné, že následne vznikne problém s mentálnou rovnováhou.

Zručnosti, ktoré „preskočí“ alebo ich nedosiahne v danom období, sa budú musieť kompenzovať v neskoršom veku, čo si bude vyžadovať dostatočnú ašpiráciu. V prevažnej miere ide hlavne o odchýlky v správnom držaní tela, ale aj o výskyt plochých nôh, chybné zakrivenie chrbtice ako skolióza, či iné možné kognitívne komplikácie.

Kedy by dieťa malo začať loziť?

Zväčša je to v 8.–9. mesiaci. Tu treba zdôrazniť, že je ideálne, ak štvornožkovanie predchádza sedeniu. Do súhry vstupujú aj rôzne predispozície ako anatomická štruktúra tela dieťaťa, váha, ale aj prostredie. Každé dieťa je však iné, osobité. Nie je vhodné porovnávať ho s ostatnými rovesníkmi. Dôležité je uvedomiť si, že ak dieťa má už 9 mesiacov a ešte nezvládlo druhé vzpriamovanie, pretože nerado trávi čas na brušku, bolo by vhodné vyhľadať odbornú pomoc. 

Mamičky by tiež nemali dávať deti do pasívneho sedu, pokiaľ si dieťa nesadne samo. Pasívnym sedom preťažujeme u dieťaťa pohybový aparát na úkor chrbtice. Sed je poloha, ku ktorej sa musí dieťa dopracovať samo, a to lozením cez šikmý sed.

Ak dieťa nelozí, tak sa bude zle učiť. Existuje takéto prepojenie? Prepojenie tam určite je. A to hlavne prepojenie psycho (mozog) s motorikou. Okrem miernych problémov s priestorovou orientáciou sa môžu zjaviť komplikácie napríklad v aritmetike, ale aj v písaní. Nelozením nedozrievajú pohybové reflexy a preto tieto deti môžu pôsobiť nemotorne, nekoordinovane, poprípade nevedia správne odhadnúť silu, rýchlosť či vzdialenosť.