Prvá komunikácia

Váš prvý „rozhovor“ s bábätkom sa uskutoční už v prvých minútach po narodení, keď ho budete držať v náručí. Vzájomné teplo, tlkot vášho srdce, váš a partnerov hlas, to všetko utvára prvé spojenie, prvú komunikáciu. Od tejto chvíle hovorte na svoje dieťa čo najčastejšie. Dôležitejší ako obsah vášho oznámenia bude spočiatku nielen tón hlasu, ale i to, ako sa budete tváriť. Dôležité je aj to, aby ste na dieťa hovorili tvárou v tvár vo vzdialenosti asi dvadsiatich centimetrov. Dieťatko bude počúvať a zároveň pozorovať mimiku vašej tváre. V druhom mesiaci dieťa hľadá a dožaduje sa očného kontaktu. Keď študuje vašu tvár, je pokojné a vyzerá pozorne, keď naňho hovoríte. Deti dávajú prednosť ľudskému hlasu, majú rady samohlásky (a, e, i, o, u, á, é, í, ó, ú). 

Zapájajte ho do “rozhovoru”

Väčšina detí vie vydávať aj iné zvuky ako plač, niektoré sa už dokážu zapojiť do „rozhovoru“ tým, že zareagujú, začnú sa vrtieť, kopať nožičkami, boxovať ručičkami a niektoré sa už na konci prvého mesiaca vedia usmiať. I keď sú ešte malé, učia sa počúvaním a skúmaním. Preto hovorte na deti celý deň, opisujte, čo robíte a spievajte im. Tým, že budete dieťaťu dávať najrôznejšie signály (slová, spev, gestá, obrázky, čítanie atď.) a precvičovať s ním komunikáciu od raného veku, posilníte tým rozvoj jeho mozgu. 

Čím viac podnetov mu dáte, tým viac sa zapoja jeho mozgové bunky. A nielen to, podporíte aj jeho neskoršiu schopnosť hovorenia i následnú schopnosť čítať. Na svoje dieťa však rozhodne nešušlite, hovorte zreteľne, pomaly a zvýrazňujte intonáciu. Niektoré slová môžete zdôrazniť alebo opakovať, váš hlas by mal byť jemný a tón láskyplný. Neskoršie môžete pridávať zábavné zvuky, grimasy tváre a spoločne sa tak hrať. Okolo šiesteho mesiaca začnite na dieťa hovoriť prirodzene a o to viac ho podnecujte k interakcii. 

 

Foto: Shutterstock