Deti a my - Claim
5. júl 2019
Komunikácia s bábätkom: Nie je dôležité čo, ale ako to hovoríte

Slovom môžete človeka pohladiť i zraniť, pričom obsah správy nemusí byť vždy príčinou. Nemenej dôležité je vlastné zafarbenie hlasu a váš výraz, a to predovšetkým pre nemluvniatka. Tie síce nerozumejú, čo im hovoríte, ale o to intenzívnejšie vnímajú, ako to hovoríte.

Začnite už v tehotenstve

Zmysly sa u plodu začínajú vyvíjať okolo dvadsiateho týždňa, zároveň s formovaním mozgových buniek. Nenarodené dieťa môže počuť v piatom mesiaci prenatálneho vývoja. Podnety, ktoré dieťa v brušku najviac počuje, sú predovšetkým tlkot matkinho srdca, rytmus dýchania, šum krvi a tráviace zvuky. Zvuk matkinho srdca si pamätá i po narodení.

Je dokázané, že ak budúci rodičia hovoria na dieťa v brušku, ovplyvňujú vývoj jeho mozgu, a teda úzko s tým spätý fyziologický vývoj. Niektoré výskumy tiež ukázali, že väčšina nervového tkaniva je napojená na sluch. Mozog je teda už od najranejšieho štádia ovplyvnený impulzmi sluchového ústrojenstva. Rôzne štúdie dokazujú, že dieťa, ktoré v maternici počúva matkin spev a jej obľúbenú hudbu, sa po narodení lepšie vyvíja. 

Bábätká vnímajú hudbu

Osvedčeným receptom na detský plač býva hudba, ktorú si dieťatko pamätá zo svojho pobytu v maternici. Pravdepodobne ide o reflex, kedy si podvedome vybaví bezpečie maminkinho bruška. Keď príde na svet, v ušnom ústrojenstve má ešte zvyšky plodovej vody, ktoré zmiznú do desiatich dní. Bábätko rozoznáva hlas svojej mamičky a podľa niekoľkých výskumov reaguje na hudbu, ktorú slýchalo, kým prišlo na svet. 

Počúvaním hudby v ranom období vývoja učíte dieťa prispôsobovať sa zmenám, byť vnímavejším a rozlišovať rôzne zvuky. Keď budete hovoriť na svoje dieťatko v brušku, nezabudnite na láskavý a láskyplný tón. Pokúste sa nehádať ani nekričať, svoje nepríjemné pocity prenášate i na dieťa.

Prvá komunikácia

Váš prvý „rozhovor“ s bábätkom sa uskutoční už v prvých minútach po narodení, keď ho budete držať v náručí. Vzájomné teplo, tlkot vášho srdce, váš a partnerov hlas, to všetko utvára prvé spojenie, prvú komunikáciu. Od tejto chvíle hovorte na svoje dieťa čo najčastejšie. Dôležitejší ako obsah vášho oznámenia bude spočiatku nielen tón hlasu, ale i to, ako sa budete tváriť. Dôležité je aj to, aby ste na dieťa hovorili tvárou v tvár vo vzdialenosti asi dvadsiatich centimetrov. Dieťatko bude počúvať a zároveň pozorovať mimiku vašej tváre. V druhom mesiaci dieťa hľadá a dožaduje sa očného kontaktu. Keď študuje vašu tvár, je pokojné a vyzerá pozorne, keď naňho hovoríte. Deti dávajú prednosť ľudskému hlasu, majú rady samohlásky (a, e, i, o, u, á, é, í, ó, ú). 

Zapájajte ho do “rozhovoru”

Väčšina detí vie vydávať aj iné zvuky ako plač, niektoré sa už dokážu zapojiť do „rozhovoru“ tým, že zareagujú, začnú sa vrtieť, kopať nožičkami, boxovať ručičkami a niektoré sa už na konci prvého mesiaca vedia usmiať. I keď sú ešte malé, učia sa počúvaním a skúmaním. Preto hovorte na deti celý deň, opisujte, čo robíte a spievajte im. Tým, že budete dieťaťu dávať najrôznejšie signály (slová, spev, gestá, obrázky, čítanie atď.) a precvičovať s ním komunikáciu od raného veku, posilníte tým rozvoj jeho mozgu. 

Čím viac podnetov mu dáte, tým viac sa zapoja jeho mozgové bunky. A nielen to, podporíte aj jeho neskoršiu schopnosť hovorenia i následnú schopnosť čítať. Na svoje dieťa však rozhodne nešušlite, hovorte zreteľne, pomaly a zvýrazňujte intonáciu. Niektoré slová môžete zdôrazniť alebo opakovať, váš hlas by mal byť jemný a tón láskyplný. Neskoršie môžete pridávať zábavné zvuky, grimasy tváre a spoločne sa tak hrať. Okolo šiesteho mesiaca začnite na dieťa hovoriť prirodzene a o to viac ho podnecujte k interakcii.