Predstavujete si ho deväť mesiacov, chystáte výbavičku, skladáte postieľku a tešíte sa na prechádzky s novotou žiariacim kočíkom po parku a tiché sledovanie spiaceho zázraku. Obrázok ako z katalógov bábätkovských nevyhnutností však obvykle rýchlo pominie. Dieťatko ale má svoje potreby. Nebrať plač dieťaťa ako svoju neschopnosť, ale výzvu na jeho pochopenie? Aj to je kontaktné rodičovstvo.

Veta „Čo robím nesprávne?“ je typická pre nejednu mamu. Buďte preto kontaktným rodičom: občas to bude „niečo za niečo“, ale za vzájomné porozumenie a vzťahy do budúcnosti bude výmena posledného modelu kočíka za šatku rozhodne stáť za to. 

Vzájomne sa vyladiť

Princípom kontaktného rodičovstva je podľa jeho propagátorky a lektorky Lucie Harnošovej „napojenie sa“ na vlastné jedinečné dieťa a jeho plné prijatie – teda takého, aké je. Na to je nevyhnutná bezpodmienečná láska k dieťaťu a naša myseľ i srdce otvorené k zmenám, ktoré prichádzajú. Pre niektorého rodiča (predovšetkým prvorodiča) tak občas neľahká realita. Prečítame si múdre knihy, dopredu si stanovujeme, kde bude bábätko spať, kedy je dobré ho dojčiť a ďalšie pravidlá. Trojkilový uzlíček má však tiež svoju jasnú predstavu. A byť kontaktným rodičom neznamená presvedčiť dieťa o svojej pravde, ale vzájomné potreby už od začiatku ladiť.

Komunikujte od narodenia

„Od začiatku si verte. Nikto vás nehodnotí ani neškatuľkuje, či vaša výchova môže byť zaradená do ‚attachment parenting‘, alebo je vylúčená z tejto kategórie, pretože niektoré body nespĺňate,“ hovorí Lucie Harnošová. „Nikto zvonku vám nemôže radiť, ako vychovávať vaše dieťa. To viete vy najlepšie. Najdôležitejšia je komunikácia a napojenie sa na svoje bábätko, pretože ak budete vnímaví, ono samo vám dá jasné signály, čo potrebuje.“ Intuícia je slovo, ktoré skloňujte vo všetkých pádoch a pristupujte tak ku svojmu dieťatku. Nehodnoťte sa a nepodceňujte, to je najjednoduchšia cesta k nechcenému prijatiu síce dobre myslených, ale na váš originál v zavinovačke neaplikovateľných rád okolia.

Pomoc je žiadaná

Kontaktné rodičovstvo neznamená dokonalosť a sebaobetovanie. Tehotenstvo, pôrod i nasledujúce týždne sú náročné a doba tlačí k perfekcionizmu. Navyše, jednotlivé generácie žijú oddelene a oteckovia bývajú bežne v práci až do hlbokého večera. Realita? Matka sama s náročným bábätkom, eventuálne s jeho súrodencami, domácnosťou a často tiež s čiastočným pracovným nasadením. Výsledok? Frustrácia, že zlyhávame. Čo s tým?