Deti a my - Claim
7. október 2019
Máte doma introverta? Nesnažte sa ho zmeniť

Nepočujete o nich takmer celý deň. Stačí im jedna lebo dve hračky, milujú knihy a tiché zázemie svojej izby. Veľa nehovoria, nemajú potrebu behať po vonku s ostatnými. Presne takí sú introverti z radov detí, ktorých chápe len málokto.

Prvé signály 

To, či je vaše dieťa extrovert, alebo introvert spoznáte už po prvých mesiacoch. Ako mamička introvertnosť z istej strany oceníte, keďže vaše dieťa bude skôr tiché, nechá vás vyspať sa, pravidelne bude papať a nebude sa dožadovať žiadnej extra pozornosti. 

Prvé problémy však môžu nastať, keď príde vek, kedy sa deti začnú zaujímať o iných ľudí i deti z okolia, no vaše dieťa ich ignoruje. Budete si klásť aj dostávať otázky, prečo sa nechce s nikým hrať a rozprávať. Vám by však vždy malo ísť prioritne o jeho šťastie. 

Domov, sladký domov

Pripravte sa, že nebude mať záujem pobehovať po vonku s kamarátmi. Jeho raj bude v súkromí. Najskôr vám nebude po príchode domov ani nadšene rozprávať ako bolo v škôlke, ale zavrie sa do izby, z ktorej vylezie až po chvíli. 

Odborníčky však vraví, že na tom nie je nič zlé. Dobre vychovávaný a plne akceptovaný samotár je skutočne šťastný a dokáže si zariadiť život po svojom. Hlavne naňho netlačte a už vôbec nie pred inými ľuďmi. Preto keď nebude vehementne vítať starú mamu, alebo neskákať od radosti z darčeka, nechajte ho. Je to tak v poriadku a aj keď to nedáva najavo, vo svojej hĺbke prežíva všetky veci dostatočne intenzívne. 

Reakcia okolia

Len málokedy sa stáva, aby bol človek terčom posmechu len preto, že je introvertom.  Navyše vďaka správnej výchove môže aj z neho vyrásť silný jedinec. Preto určite nemajte obavy ako sa presadí v práci, alebo ako si nájde životného partnera. 

Dokonca ho niektorí ľudia môžu za jeho tichosť obdivovať a aj zato, že si takýto ľudia idú vlastnou cestou a konajú tak, ako chcú. Ak by sa mu aj niekto smial, že je bokom a nemá kamarátov, pravdepodobne nebude reagovať a posmievač si potom radšej nájde iný terč. Pamätajte však, že osobnostne stabilní introverti nezvyknú mávať problémy v kolektíve zo strany samotného kolektívu. 

Zásahy rodičov 

Dieťa samozrejme nemôžete nechať len tak plávať a potrebuje nasmerovať a učiť sa, ako obstáť v živote, v ktorom sa kontaktu s inými ľuďmi určite nevyhne. Skúste sa preto porozhliadať, či vo vašom okolí nie je rodina s podobným typom dieťaťa ako to vaše a zájdite si na spoločný výlet. Váš potomok by si tak mohol nájsť skvelého kamaráta rovnakej povahy a získať určité spoločenské návyky.

S tým čo mu dáte počas obdobia rozvoja, s tým pôjde dieťa celý svoj život. Pokiaľ nebude cítiť, že ho prijímate také, aké je, nebude chcieť prijať ani samo seba. Ak sa ho budete snažiť zmeniť, nadobudne dojem, že nie je správne byť takým akým je. Problémom však je, že nebude vedieť aký má byť a stane sa z neho neistá osobnosť, ktorá bude celý život pátrať po tom, čo robí zle. 

Samotárstvo ako následok 

Dieťa sa na druhej strane môže správať samotársky aj pod vplyvom okolností. Nedarí sa mu nájsť si kamarátov, alebo sa za niekoho alebo niečo hanbí (rodičov, oblečenie, výzor). Také dieťa si vyberie radšej samotu, no samotárom sa stalo pod vplyvom necitlivej výchovy či nechápavého zraňujúceho okolia. 

Ak je to váš prípad, potom predošlé riadky neplatia. Deti, ktoré sa uzatvárajú do seba pod vplyvom nejakých udalostí (emočná nestabilita v dôsledku domácich hádok, zlý prospech a pod.), naopak veľmi potrebujú rodičovskú a možno aj odbornú pomoc.

Aj keď si nebudeme klamať, že práve vy ako rodičia ste mohli byť hlavným spúšťačom tohto problému, vždy je šanca napraviť to. Získajte si jeho dôveru a začnite s ním pracovať na jeho emočnej stabilite, aby bolo vaše dieťa odolné voči kritike a schopné brániť sa. 

Keď máte skutočne pocit, že vaše dieťa nezvládate, zájdite s ním k odborníkom. Nie však s pocitom, že ste ako rodič zlyhali, ale s túžbou, že chcete pre vášho potomka len to najlepšie a to jeho šťastie. Nezáleží na tom, či ide o extroverta, alebo introverta. 

 

Foto: Shutterstock