Dieťa samozrejme nemôžete nechať len tak plávať a potrebuje nasmerovať a učiť sa, ako obstáť v živote, v ktorom sa kontaktu s inými ľuďmi určite nevyhne. Skúste sa preto porozhliadať, či vo vašom okolí nie je rodina s podobným typom dieťaťa ako to vaše a zájdite si na spoločný výlet. Váš potomok by si tak mohol nájsť skvelého kamaráta rovnakej povahy a získať určité spoločenské návyky.

S tým čo mu dáte počas obdobia rozvoja, s tým pôjde dieťa celý svoj život. Pokiaľ nebude cítiť, že ho prijímate také, aké je, nebude chcieť prijať ani samo seba. Ak sa ho budete snažiť zmeniť, nadobudne dojem, že nie je správne byť takým akým je. Problémom však je, že nebude vedieť aký má byť a stane sa z neho neistá osobnosť, ktorá bude celý život pátrať po tom, čo robí zle. 

Samotárstvo ako následok 

Dieťa sa na druhej strane môže správať samotársky aj pod vplyvom okolností. Nedarí sa mu nájsť si kamarátov, alebo sa za niekoho alebo niečo hanbí (rodičov, oblečenie, výzor). Také dieťa si vyberie radšej samotu, no samotárom sa stalo pod vplyvom necitlivej výchovy či nechápavého zraňujúceho okolia. 

Ak je to váš prípad, potom predošlé riadky neplatia. Deti, ktoré sa uzatvárajú do seba pod vplyvom nejakých udalostí (emočná nestabilita v dôsledku domácich hádok, zlý prospech a pod.), naopak veľmi potrebujú rodičovskú a možno aj odbornú pomoc.

Aj keď si nebudeme klamať, že práve vy ako rodičia ste mohli byť hlavným spúšťačom tohto problému, vždy je šanca napraviť to. Získajte si jeho dôveru a začnite s ním pracovať na jeho emočnej stabilite, aby bolo vaše dieťa odolné voči kritike a schopné brániť sa. 

Keď máte skutočne pocit, že vaše dieťa nezvládate, zájdite s ním k odborníkom. Nie však s pocitom, že ste ako rodič zlyhali, ale s túžbou, že chcete pre vášho potomka len to najlepšie a to jeho šťastie. Nezáleží na tom, či ide o extroverta, alebo introverta. 

 

Foto: Shutterstock