Každý rodič si praje mať doma nadané dieťa. Väčšina veľmi inteligentných detí však v našej spoločnosti nemá práve na ružiach ustlané. Vymykať sa priemeru sa u totiž nás zatiaľ naozaj veľmi nenosí, a tak sú deti, ktoré vynikajú nadpriemernou inteligenciou, často terčom posmechu nielen ostatných detí, ale tiež negatívnych reakcií dospelých. Ako teda na poznať, že dieťa je skutočne nadané?

Vplyv na inteligenciu môže mať aj jedlo

Profesor Frank J. Mönks, ktorý bol dlhé roky prezidentom medzinárodnej Spoločnosti pre talent a nadanie, uvádza v knihe Nadané dieťa tri zásadné faktory, ktoré tvoria základnú triádu typickú pre nadané dieťa: intelektuálne schopnosti, tvorivosť a motiváciu. Prvý faktor je jasný: Dieťa je vysoko inteligentné, jeho nadpriemernú inteligenciu možno zmerať napríklad testom IQ. Aj keď sa presná hranica nadpriemernej inteligencie u detí nedá jednoducho určiť, obvykle sa uvádza, že nadpriemerné je IQ s hodnotou vyššou než 130.

Motiváciou je myslená vôľa a sila urobiť určitú úlohu alebo dokončiť začatú prácu. Vysoká inteligencia by človeku bola na nič, pokiaľ by ju nevedel alebo nechcel použiť. A tvorivosť sa vníma ako schopnosť vytvárať výnimočné, jedinečné koncepcie, mať originálne nápady a uskutočňovať ich na základe samostatného a produktívneho myslenia. Bohužiaľ, ako dodáva odborník, v škole sa deti väčšinou vedú skôr k nesamostatnému mysleniu.

Inteligencia je teda do určitej miery dedičná, je však aj zásadným spôsobom ovplyvniteľná. Samotné gény nemusia nič znamenať, vplyv prostredia, ktoré dieťa formuje v nízkom veku, je totiž obrovský. Typickým dôkazom je slovná zásoba, ktorá je v konečnom dôsledku dedičná, prenáša sa však nie génmi, ale učením. Gény navyše ovplyvňujú len určité zložky nadania. IQ ovplyvňuje aj jedlo. Konzumácia nevhodných potravín, najmä tých konzervovaných, znižuje podľa štúdie IQ zhruba o 1,67 bodu. Platí to dokonca i vtedy, keď sa postupom času stravovacie návyky detí zlepšili. Teda ďalší dôvod na to, aby sa naši potomkovia stravovali zdravo.