Sú zohratá trojka, vďaka ktorej sa môže zrodiť a narodiť život. Vedeli ste ale vôbec, ako fungujú? Poďme sa spoločne pozrieť na hlavné funkcie maternice, pupočnej šnúry a placenty.

Maternica

Je to práve maternica, ktorá zodpovedá za prijatie oplodneného vajíčka a jeho správne uloženie v sliznici maternice. Počas tehotenstva by mala postrážiť, že plod dostáva všetko, čo potrebuje, a zároveň tak zabezpečovať jeho správny vývoj. Do doby, kým sa vytvorí a dozrie placenta (zhruba na konci prvého trimestra), slúži zárodku aj ako jeho hlavný vyživovateľ. Okrem uloženia a ochrany plodu má maternica za úlohu aj jeho neskoršie vypudenie. Na základe hormonálneho pokynu, ktorý dá zelenú začiatku pôrodu, má práve v samom závere tehotenstva ďalšiu zodpovednú povinnosť, silnými sťahmi maternice (kontrakciami) plod postupne vypudiť.

Maternica dokáže udržať a následne vypudiť v priemere trojkilové dieťatko a liter plodovej vody. Tajomstvo spočíva v jej schopnosti zväčšiť sa až 500-krát a z pôvodného objemu 3 – 5 ml pojať až 5000 ml. Z pôvodných zhruba 90 g, ktoré maternica váži na začiatku tehotenstva, síce po deviatich mesiacoch gravidity dosahuje až jeden kilogram, ale vďaka tomu môžu jej štyri mohutné svalové vrstvy dieťatko svojimi sťahmi posunúť do pôrodných ciest.

Aby to maternica zvládla, začne už od 20. týždňa tehotenstva trénovať a vy jej prácu zaznamenáte ako „nepravé kontrakcie“. Ihneď po pôrode sa maternica začne zmršťovať a každý deň klesá od svojho vrcholu od pupka približne o 1 cm. Desiaty deň po pôrode by už nemalo byť možné ju nahmatať a svoju pôvodnú veľkosť by mala dosiahnuť už na konci šestonedelia. Vtedy, vyčistená od biologických zvyškov po tehotenstve (tzv. očistkov), vyzerá opäť ako sploštená hruška s pôvodnými mierami.

 

Placenta

Placenta alebo plodový koláč je jediný dočasný orgán, ktorý sa v tele tehotnej ženy novo vytvorí a po splnení svojej funkcie odumiera. Zrelá placenta má tvar okrúhleho koláča a je prilepená na stenu maternice, čomu sa hovorí materská časť placenty. Cez pupočnú šnúru je napojená na dieťatko (plodová časť placenty) a cez ňu mu sprostredkúva všetko, čo dieťa pre svoj úspešný vývoj potrebuje. Dieťatku zabezpečuje prívod kyslíka a živín od mamičky a súčasne vie fungovať ako odvod splodín metabolizmu plodu. Placentárna funkcia je však dôležitá aj vďaka tomu, že je zdrojom hormónov nevyhnutných na udržanie tehotenstva a v neposlednom rade zastáva i funkciu imunologickú.

Vďaka nej totiž imunitný systém matky nepoškodí plod, ktorý by inak bol niečo ako „imunologicky cudzie teleso“ a matkina imunita by ho napadla. Zárodky placenty sa tvoria už v začiatkoch tehotenstva, na jej vzniku sa podieľajú plodové obaly a sliznica maternice, ale jej vývoj je dokončený približne v 4. až 5. mesiaci, kedy hovoríme, že je zrelá. Taká placenta má priemer 15 – 20 cm a hmotnosť okolo 500 g. Najčastejšie býva uložená hore na zadnej strane maternice, ale u niektorých tehotných (zhruba 0,5 %) môže dôjsť k uloženiu na prednej strane či v jej dolnej časti (tzv. placenta praevia, ktorá v podstate prekryje hrdlo maternice a bráni prestúpeniu plodu do pôrodných ciest).

Placenta má ako dočasný orgán obmedzenú životnosť a koncom tehotenstva začína starnúť. V jej cievach sa usadzuje vápnik a vznikajú takzvané infarkty placenty. Za fyziologických okolností sa placenta po vypudení plodu sama odlúči. Väčšinou k jej odchodu postačí jedno dve (nebolestivé) zatlačenia v tretej dobe pôrodnej. Pokiaľ placenta do pol hodiny po pôrode dieťatka samovoľne nevyjde, pristupuje sa k manuálnemu vybratiu v krátkej narkóze.