Výchova detí je niekedy naozaj umením. Mať dostatok dôslednosti, vymedziť presné hranice, nezakazovať a neprikazovať, ba naopak poskytnúť dieťaťu slobodu a vychovávať ho ohľaduplne a s láskavosťou - to znie, ako nepodarený scenár, ktorý musel napísať niekto, kto nemá o výchove detí ani poňatia. No vedeli ste, že v podstate to nie je až taký nonsens? Existuje totiž výchovná metóda tzv. láskavej dôslednosti, ktorá vaše dieťa naučí poslúchať aj po dobrom. Tak čo, vyskúšate ju?

Prečo dieťa neposlúcha?

Požiadate, ba prikážete dieťaťu, aby niečo spravilo? Odmieta? Skúsite zo znova, no odpoveď je rovnaká. A čo tak krik, zákazy, príkazy a vyhrážky? Pomôže to? Možno dočasne áno, no z dlhodobého hľadiska si tak vďaka nim len “budujete” odcudzenie a averziu zo strany dieťaťa. Zamýšľali ste sa už nad tým, prečo vaše dieťa nechce poslúchať? A ako ho teda presvedčiť?

Hoci výchova detí nie je najľahšou úlohou, vy ako rodičia to nemôžete dať najavo a držať nad deťmi svoju pevnú a autoritatívnu ruku tak, aby si aj dieťa uvedomilo, kde sú hranice. Nemusíte sa báť, že na to, aby ste si u detí vybudovali rešpekt musíte prísť o hlasivky alebo zakázať všetko čo existuje. Naopak, oveľa efektívnejšou výchovou (a to aj z dlhodobého hľadiska) je výchova láskavej dôslednosti alebo inak výchova po dobrom. Počuli ste už o nej?

Výchova po dobrom

Efektívna výchova detí je v prvom rade o vytrvalosti - a to vo všetkých smeroch. No primárnou príčinou toho, prečo si deti robia čo chcú a svojich rodičov majú často krát v paži, je forma, či samotná formulácia a prístup k dieťaťu. Je totiž rozdiel v tom, ak na dieťa nakričíte, zakážete mu všetko čo sa dá, ba ho aj poriadne potrestáte - ako keď mu dôsledky, teda príkazy či zákazy vysvetlíte v pokoji. To je totiž základ úspešnej výchovy. Zdá sa vám to nemožné? Nezúfajte. Prinášame 4 tipy od Sarah Ockwell-Smithovej, psychologičky, rodičovskej a partnerskej poradkyne a hlavne matky štyroch detí, ktorej sa tieto tipy náramne osvedčili a naozaj fungujú. Dáte im šancu?

Nedávajte negatívne pokyny

Mnoho rodičov sa vo výchove aj nevedome dopúšťa istých prehreškov. Niet sa čo čudovať. Doba je hektická, život uponáhľaný a plný povinností - a to sa podpíše na negatívne zameraných ľuďoch - rodičoch. Nie je potom vôbec prekvapujúce, ak aj deťom dávate len negatívne zamerané pokyny a príkazy typu “neplač!”, “nekrič!” alebo “nerob to!”, no to nie je najšťastnejšia voľba. Deti do určitého veku takýmto výrazom ešte úplne nerozumejú a hlavne nevedia, prečo by sa tak mali zachovať. Skúste sa preto s negativitou rozlúčiť aj vo výchove a prineste do nej naopak trochu dobra a láskavosti. Je totiž rozdiel povedať dieťaťu “prestaň už skákať po posteli!” ako “zídi z tej postele hneď dole, prosím”, nemyslíte?