Aj keď sa to nezdá, stanovenie a dodržanie hraníc je u malých detí dosť náročné a týka sa najmä batoliat, predškolákov, ale aj malých školákov. Je to proste vek, kedy sú deti ešte skutočne deťmi a preto na pravidlá akosi zabúdame. Zvykneme sa uchlácholiť tým, že dieťa je predsa len ešte malé alebo príliš hravé na to, aby sme mu stanovili nejaké tie mantinely. Takto často ospravedlňujeme svoje viac či menej rozmaznané deti, s ktorými si potom (občas) nevieme poradiť. Ako to zmeniť? Ako aj menším deťom stanoviť hranice tak, aby vás poslúchali a zároveň ste neboli najhorším rodičom na svete?

Hranice potrebujú všetky deti, bezohľadu na to či sú na nich podľa vás ešte malé alebo nie. Možno by niektorí mohli tvrdiť, že trebárs trojročné dieťa ešte nevie dodržať alebo splniť to, čo mu prikážete, no nie je to celkom tak. Často to totiž dieťa “nevie” splniť len preto, že na tom ako rodič netrváte a absenciu pravidiel skrývate stále za nízky vek. Nemalo by to však tak byť. Hranice a pravidlá sú pre (aj malé) deti dôležité, pretože im umožňujú lepšie sa orientovať vo svete, vedieť rozlíšiť správne konanie od toho nesprávneho, pomáhajú im osamostatňovať sa a zvyšujú ich sebadôveru.

Prečo deti potrebujú hranice?

Prečo by ste ich však mali stanoviť aj pre deti v predškolskom či rannom školskom veku? Len preto, aby ste boli pre svoje dieťa a okolie zlým rodičom? Nie! Deti potrebujú mať stanovené pravidlá už odmala a ak tomu tak je, prví, ktorí z toho budete profitovať budete práve vy. Ak dieťa má stanovené hranice, chvíľu vás (možno) neznáša, ale v konečnom dôsledku je to pre neho dobré. No ak nie, pomaly ale isto strácate rolu rodiča, pretože dieťa si (aj) s vami začne robiť čo chce a jednoducho, všetkému zrazu šéfuje.

Aj keď by sa to mohlo zdať absurdné, je to tak. Už medzi jeden a pol až dvoma rokmi dieťa s najväčšou pravdepodobnosťou dokáže rozlíšiť medzi náhodným a úmyselne nesprávnym konaním. Robiť nepríjemnosti je pre deti veľmi zábavné, nech už ich okríknete a potrestáte, alebo to jednoducho necháte tak. Jedno je však isté, práve v tomto období sa u dieťaťa začína prebúdzať svedomie. A práve preto je v tomto období potrebné začať riešiť aj otázky disciplíny. Ako teda na to?

Rozlišujte detskosť a samopaš

Ak chcete deťom stanoviť hranice, je veľmi dôležité vedieť rozlíšiť medzi normálnymi prejavmi detskosti a samopašou. Ako to rozoznať? Prirodzená detskosť sa prejavuje jednoducho tým, že deti sa správajú ako deti a dokonale neuvedomujú svoje konanie, či jeho následky. Nechápu ešte zmysel jednotlivých vecí, ktoré urobia a ani to, či je to čo urobili dobré alebo zlé. Opačným prípadom je však detská samopaš, ktorá je však aj závažnejšia. Deti sú samopašné vtedy, keď vás zámerne neposlúchajú, ba až odmietajú akúkoľvek a aj rodičovskú autoritu. Často robia veci preto, aby zistili či hranice, ktoré ste im stanovili aj dodržíte. V tomto prípade by ste sa však svojich pravidiel mali držať, pretože akonáhle deti zistia, že ich neviete dodržať, obrátia to proti vám.