Byť najlepší

Jedináčikovia majú vďaka pozornosti, ktorá sa na nich sústredí aj jednu horšiu stránku a to perfekcionizmus a veľkú kritickosť, ktorú poväčšine namieria sami na seba. Rodičia totiž na nich, ako na jediné deti, kládli vysoké nároky.  Väčšina z nich sa preto snaží splniť túžby a priania svojich rodičov. Očakávania sa veľké, no rovnako aj tlak. Výsledkom je často vysoká miera sebakritiky a nutkanie byť najlepší a bezchybný.

Známy odborník tvrdí, že ak sa jedináčik stane obeťou perfekcionizmu, prikloní sa k jednému z dvoch extrémov. Buď je veľmi kritický, chladnokrvný a nikdy netoleruje chyby alebo zlyhania u seba ani u iných, alebo má tendenciu všetkých zachraňovať, trápiť sa nad problémami druhých a všetko sa snažiť sám vyriešiť. 

Nie je jedináčik ako jedináčik

Byť jedináčikom je špecifické. Avšak, nie je to o nič viac špeciálne, ako byť prvorodeným alebo najmladším, benjamínom. Bolo by príliš jednoduché podľahnúť stereotypom a uchýliť sa k zjednodušovaniu, ktoré by vám dopredu hovorilo, ako sa bude daná osoba správať. 

Viac ako od samotnej súrodeneckej konštelácie závisí všetko od výchovy, atmosféry v rodine a od skúsenosti jedináčika s ostatnými ľuďmi. Aj preto nemožno porovnávať dieťa jedináčika, ktoré bolo obklopené priateľmi a príbuznými zo širšej rodiny a jedináčika, ktorý sa hrával len s rodičmi a ostatných detí sa bál a vyhýbal sa im.  

 

Foto: Shutterstock