Niektoré bábätká sú takmer od narodenia v neustálom pohybe, iné si vystačia so sledovaním toho, čo sa okolo nich deje. Máte doma lenivé dojča? Možno robíte chybu vy, avšak neodkladajte návštevu pediatra, ktorý vás zoznámi s vojtovou metódou.

Čo a kedy by malo vedieť

O tom, čo deti už vedia a čo by v akom veku mali dokázať, hovoria novopečení rodičia veľmi často. Často sa tiež pýtajú, či existujú nejaké hranice, podľa ktorých by sme poznali, či sa naše dieťatko vyvíja správne? Určitý návod pre ľahšiu orientáciu, samozrejme, existuje, nájdete ho v tomto texte, ale aj v zdravotnom a očkovacom preukaze svojho dieťaťa. Treba však myslieť na to, že medzi deťmi sú veľké individuálne rozdiely.

Niektoré deti sa naučia chodiť v deviatich mesiacoch, iným to trvá o pol roka dlhšie než ostatným, a ani v jednom prípade to nemusí znamenať žiadny problém. Na psychomotorickom vývoji sa môžu podpísať aj rôzne choroby. Mnoho rodičov už má tú skúsenosť, že po vyčerpávajúcej, napríklad horúčkovitej chorobe, sa dieťa akoby učí všetko zase odznovu a chvíľu trvá, kým je skutočne zase vo svojej koži. Kedy by sa teda malo bábätko začať aktívne pohybovať?

Fyzioterapeutka Martina Karasová vysvetľuje, že pre dieťa do šiesteho mesiaca veku je poloha na chrbte prirodzená. Vo štvrtom mesiaci deti začínajú zdvíhať nožičky a o niečo neskôr si na ne aj siahajú. Okolo piateho mesiaca môžeme očakávať otáčanie na bok a približne o mesiac neskôr tiež na bruško. Cielenú otočku z brucha na chrbát očakávame až v ôsmom mesiaci. „Často vídame, že sa dieťa otáča už v prvých týždňoch života, nejde ale o koordinované otáčanie, je to skôr dôsledok určitej nestability. Najčastejšie to spôsobí zlá opora o horné končatiny. Dieťa sa buď neopiera vôbec, alebo sa od jednej ruky odráža, až prepadne,“ uvádza odborníčka.