Nájdete ich doslova v každom našom meste či mestečku. Ich obrovský boom nastal asi tak pred dvoma desiatkami rokov: plavecké jasličky, plavecký klub, stredisko plávania bábätiek, plavecká škola pre maličkých, plavecká akadémia. Množstvo podnázvov a jeden význam, ktorý charakterizuje úsilie majiteľov či prevádzkovateľov umožniť dojčatám a batoľatám zvyknúť si na pobyt a pohyb vo vode. Bezpochyby, naučiť dieťa plávať patrí k dobrým vkladom do života. Nie každý je však s vodou hneď kamarát.

Keď sa ratolesti čvachtanie páči, je to dobré znamenie a bola by škoda kaziť jej radosť z vody nejakým drilom. Možno máte predstavu, že keď pôjdete do bazéna každý týždeň, o pár mesiacov zbadáte viditeľný pokrok. To však nemusí byť celkom pravda. Mnohé zmeny, ktoré sa odohrajú vo vzťahu dieťaťa k vode, nemusíte ani zaznamenať. A ak sa vám zdá, že všetko prebieha príliš pomaly, keď sa pri piatej návšteve sotva posadí na okraj detského bazénika a prelieva si vodu z kanvičky do téglika, zachovajte pokoj. To všetko je pre dieťa dôležité, navyše mu to prináša potešenie – predsa preto ste v bazéne.

Raz, dva – a zadržať dych!

Pamätajte ešte na to, že väčšina odborníkov, trénerov, ktorí pravidelne a dlhodobo učia deti plávať v kurzoch, je proti klasickým pomôckam, ktoré rodičia používajú pri „učení“. Väčšinou totiž potomkovi navlečú nafukovacie rukávniky alebo koleso a potom s ním plávajú do hĺbky a späť na breh. Pri takom „plávaní“ je však dieťa v celkom pasívnej úlohe, je to rovnaké, akoby ste s ním išli v loďke a ono si máčalo vo vode ručičky. Preto sa dieťa vedie k čo najväčšej samostatnosti a tiež k tomu, aby sa učilo vo vode pohybovať. To sa mu bude v živote nie raz hodiť.

Snažte sa svojmu zlatíčku ukázať, že s pomocou určitých pohybov sa dokáže vo vode hýbať a nepotopiť i bez plaveckých či záchranných pomôcok – to by napokon, okrem zábavy, malo byť cieľom každého učenia pohybu vo vode. Keď je na rukávniky alebo koleso už zvyknuté, skúste fintu – nafukujte ich vždy o čosi menej, dieťa potom nebude protestovať, ale vo vode sa bude musieť viac snažiť. Samostatnou kapitolou je potápanie – pravda je, že treba s ním buď začať už v dojčenskom veku, alebo až potom, čo k nemu ratolesť privolí.

Ak chcete začať učiť svoje dojča, postupujte veľmi opatrne: najprv mu niekoľko dní po sebe prejdite cez tvár rukou namočenou vo vode, neskôr prelejte cez tváričku malé množstvo vody – vždy za sprievodu vopred vybraného hesla, aby sa dieťatko naučilo potom, čo slová vyslovíte, zadržať dych. Až toto zvládne, môžete ho krátko potopiť. Potápanie nie je dobré len na tréning nečakaných pádov do vody, ale tiež na nácvik plávania. Plávanie pod vodou je totiž oveľa jednoduchšie než na hladine, preto sa deti obvykle najprv naučia plávať pod hladinou.

Žiadne prsia, žiaden znak

Na učenie jednotlivých plaveckých štýlov u najmenších detí radšej zabudnite. Pre plávanie pod hladinou vôbec nie sú potrebné a plávať na hladine sa dieťa len tak nenaučí, pretože zatiaľ nezvládne koordinovať pohyby rúk a nôh a pritom držať hlavu nad vodou. Prsia a znak, prípadne kraul či motýlika sa môže väčšia ratolesť naučiť za pár dní, takže sa s tým v útlom veku netreba ponáhľať. Navyše výcvik štýlu pripomína skôr dril než zábavu, o ktorú by teraz malo ísť predovšetkým. Pokiaľ predsa len chcete dieťa niečo naučiť, prípadne je vaše zlatíčko ambiciózne a súťaživé, trénujte ho, aby sa snažilo dostať k akémukoľvek pevnému predmetu alebo brehu, a to prakticky akýmkoľvek spôsobom. Môžete tiež skúsiť splývanie, ktoré je medzistupňom k učeniu klasického plávania. Keď dieťa zistí, že ho voda v pokojnej polohe na bruchu alebo na chrbte unesie, dodá mu to pocit istoty. Potom už bude k ozajstnému plávaniu len krôčik. A kedy by vlastne malo vedieť plávať? V podstate pre to nie je dané žiadne pravidlo.