Detstvo je v živote každého z nás jedinečné a neopakovateľné obdobie. Tá kúzelná bezstarostnosť, ktorú v sebe majú jedine deti je to, čo robí detské časy takými krásnymi. Stáva sa však, že ako rodičia sa občas dopustíme istých prehreškov, ktorými deti nenápadne a najmä nechtiac ukracujeme o detské časy a detstvo. O čo vlastne ide? A hlavne - ako to zmeniť?

Moderná doba, ktorú žijeme má pre nás všetkých nepopierateľne veľké množstvo benefitov a výrazne nám uľahčuje každodenný život. No na druhej strane, má aj svoje negatívne stránky a to najmä pre deti. Kde sa to prejavuje najviac?

Všetko podľa plánu

Väčšina z nás si zvykne veci plánovať. Pravdupovediac popri práci, deťom, starostlivosti o domácnosť a ďalších povinnostiach a aktivitách by sme bez plánovania a organizácie nezaobišli, alebo na mnoho vecí zabudli. Plánovanie nám teda pomáha mať veci pod kontrolou, no čo sa týka detí, tu by sme mali zvoľniť.

Ako to spolu súvisí? Odpoveď je až paradoxne príliš jednoduchá. Do neustáleho plánovania totiž zahŕňame aj deti. Hoci v počiatku to nie je vôbec zlé, postupom času to na nich nemusí mať práve najlepší vplyv. Prečo? V prvom rade hlavne preto, že deťom nedoprajeme dostatok voľného času.

Dieťa má najskôr školu, potom krúžok, následne ďalší a možno aj ďalší.. Ďalšia aktivita nadväzuje na ďalšiu, potom pribudnú domáce úlohy či trebárs domáce povinnosti a pomaly sa končí deň. Kedy počas neho má však dieťa voľný čas, počas ktorého si môže robiť čo len chce? Naozaj len zriedka. Ako rodičia chceme, aby dieťa malo pevný režim, plnilo povinnosti a dodržiavalo aktivity. To je v poriadku. No na mieste je nechať dieťaťu aj priestor pre seba. Príliš prehnaným plánovaním a dodržiavaním pravidiel totiž deti učíme dostať sa do “dospeláckeho kolotoča” omnoho skôr ako je vhodné a nenápadne im tak berieme voľnosť a bezstarostnosť.

Hranica lásky

Nie nadarmo sa hovorí, že spokojné detstvo je drahé. Čo to vlastne znamená? Azda nie je žiadnym prekvapením, že my ako rodičia svoje deti čím ďalej tým viac rozmaznávame a možno si to ani neuvedomujeme. Z lásky k nim sme im totiž ochotní dať všetko, čo len chcú a to len preto, aby boli šťastné. Je to však správne? Aj keď sa vám to môže zdať absurdné, takýmto správaním svojim deťom neprejavujete lásku, ale naopak učíte ich, že nech sa stane čokoľvek, vždy dosiahnu čo chcú.