Podľa prieskumov postihuje potravinová alergia 6-8% dojčiat, 3-5% malých detí a 2-4% dospelých, ich počet však narastá. V posledných dvadsiatich rokoch sa navyše objavujú aj nové alergény. Viaceré zistenia potvrdili, že príčinou rozvoja potravinových alergií môže byť aj príliš skoré načasovanie príkrmov. 

So zmenou našich stravovacích návykov sa stretávame s exotickejšími potravinami a následným nárastom výskytu a rozširovaním spektra potravinových alergií. Napríklad od prvého popisu precitlivenosti na kivi v roku 1981 došlo k dvadsaťnásobnému zvýšeniu tohto druhu alergie. Rovnaké je to aj v prípade orechov. Prvýkrát bola alergická reakcia na orechy popísaná začiatkom 80. rokov dvadsiateho storočia a dnes je veľmi častá. Naopak alergia na kravské mlieko sa podľa všetkého stabilizuje.

Pseudoalergia, alebo pravá alergia

Mnoho reakcií na potraviny nie je vyvolaných pravou alergickou reakciou, v týchto prípadoch ide o pseudoalergiu - reakcia len ako alergia vyzerá (vyrážky, opuchy, hnačky, zvracanie, nevoľnosť). Pravá potravinová alergia môže prísť krátko po požití alebo až s časovým odstupom niekoľkých hodín. Príznaky sú veľmi pestré. Častejšie než reakcie zažívacieho systému (bolesti brucha, hnačka, vracanie) sú reakcie kožné (svrbenie, žihľavka, opuchy, ekzém). Môžu reagovať aj dýchacie cesty (nádcha, astma), najdramatickejší priebeh má potom celková šoková anafylaktická reakcia, ktorá môže ohroziť život. Ak sa objavia ťažkosti ihneď po zjedení potraviny, potom podozrenie a diagnóza sú pomerne jednoduché. Ak sa vyskytnú až o niekoľko hodín alebo dokonca dní po jedle, je pomerne ťažké preukázať spojenie s konkrétnou potravinou.

Čo je príčinou?

Alergia je vo svojej podstate "porucha imunity", kedy normálne neškodné látky fungujú negatívne - ako alergény - a sú napádané imunologickou obranou organizmu. Vlastná alergická reakcia spočíva v tom, že imunitný systém reaguje tvorbou protilátok (bielkovín, ktoré sa špecificky viažu na alergény, a tak ich deaktivujú a vylučujú z organizmu). A vaše dieťatko začne reagovať tak, že sa môže začať dusiť, opuchne, začnú mu slziť oči. Kritický stav je, ak sa dieťaťu rýchlo uzavrie dýchacia trubica - potom môže ľahko dôjsť aj k uduseniu. Preto nepodceňujte varovanie pediatrov a nových potravín do jedálnička svojho potomka vnášajte postupne. Tak, aby ste prípadne vedeli, na ktorú z nich má váš potomok práve búrlivú reakciu. Aj táto informácia totiž môže lekárom pomôcť urýchliť návrat dieťaťa do bežného stavu a stabilizovať funkcie potrebné k životu.

Čo trápi deti v prvom roku

V prípade detí prevláda alergia na kravské mlieko, vajcia, sóju a múku. Bohužiaľ, chránené nie sú ani plne dojčené bábätká. Ak matka konzumuje mlieko či mliečne výrobky, materské mlieko obsahuje malé množstvo bielkovín kravského mlieka, ktoré potom môžu spustiť alergickú reakciu. Tieto prípady sú však vzácne a platí, že materské mlieko je pre dojčatá tou najlepšou výživou. A ako spoznáte u dojčaťa alergickú reakciu? Deti trpia nechutenstvom, neprospievajú, majú hnačky, krv v stolici, vracajú, častejšie ich premôžu zápaly dýchacích ciest, ekzém. K ďalším potravinovým alergénom patrí vajíčko s prevahou bielka. Alergia sa obvykle prejavuje u detí s atopickým ekzémom. Hneď po nich nasleduje alergia na obilné bielkoviny, predovšetkým na lepok, sóju a niektoré druhy ovocia a tiež na koreňovú zeleninu. Preto sa odporúča v prvom roku a následne radšej do troch rokov tieto potravinové alergény úplne vysadiť z jedálnička.