Pár mesiacov plného dojčenia alebo mlieka z fľaše uplynulo a vaše dieťatko čaká prechod na pevnú stravu. Mixovanie, pučenie a pasírovanie bude na dennom poriadku. A čo keď vaša ratolesť nebude chcieť hrýzť?

Odkedy a ako

Najlepším spôsobom je začať s prechodom na pevnú stravu, keď o to dieťa samo začína javiť záujem. Jeho psychická vyzretosť je prvým predpokladom úspechu. Takže zabudnite na tabuľky a riaďte sa inštinktom a konzultáciami s pediatrom. Dieťa sa spočiatku prikrmuje vo chvíľach, kedy je nadojčené či nakŕmené umelým mliekom, má dobrú náladu a je sýte. Jeho záujem experimentovať tak bude správne naštartovaný.

„Prechod na doplnky mlieka je obvykle ideálny zhruba okolo 5.–6. mesiaca veku dieťaťa. Zeleninové polievky sa najprv pasírujú alebo mixujú,“ vysvetľuje detský lekár MUDr. Petr Kopecký. „Mamičky by sa ale nemali ponáhľať, keď dieťa ešte príkrm nechce, pretože každý sa vyvíja trochu inak. Odporúčam individuálny prístup a hlavne neporovnávať s ostatnými rovnako starými deťmi. To sa týka celého psychomotorického vývoja dieťaťa.“

Po ďalšom mesiaci alebo dvoch je ideálne začať prechádzať na pevnú stravu. Deti ju obvykle zvládajú okolo 7.–8. mesiaca veku. „Keď od dieťaťa chcem, aby začalo hrýzť, tak už stačí rozdrobiť jedlo vidličkou,“ doplňuje MUDr. Kopecký. Ideálnym štartom je roztlačený zemiak, mrkva a ďalšia zelenina. A v takej chvíli by sme mali pomaly upratať mixér a pristupovať k dieťaťu tak, že hryzenie je bežná vec, s ktorou postupne začne každý.

Nechce a nechce

„Nechce“ neznamená „nevie“, a to je potrebné odlíšiť. Problém s ochotou hrýzť mávajú dojčené deti. „Tieto deti občas prechod na pevnú stravu naozaj odsúvajú,“ potvrdzuje MUDr. Kopecký. „Keď mamičky dlhšie dojčia, chuť na iné jedlá býva menšia a občas sa potom zelenina ťažšie zaraďuje do jedálneho lístka. Optimálne je po polroku veku začať pomaly uberať dojčenie a častejšie ponúkať iné jedlá, aby si dieťa zvykalo na pevnú stravu.“

Presne do ruky

Chuť do jedla ovplyvňuje u malých detí aj fakt, že kopu vecí jednoducho uchopia do svojej ručičky. Pokiaľ teda dieťa upútame do stoličky a veľkého podbradníka, aby neurobilo veľa neporiadku, jeho ochota konzumovať z lyžičky, čo sme mu vybrali, nemusí byť práve veľká či dokonca žiadna. Jedlá sa teda vyplatí porciovať tak, aby ich dieťa mohlo brať do ruky. Ovocie a zelenina môže byť na prúžky, kúsok rožka dostatočne veľký. Dieťa sa s kúskami hrá a zároveň trénuje motoriku, čo, samozrejme, nie je počas jedla na zahodenie.