Z kočíka zrazu letí autíčko, v pokoji ho zoberiete, podáte a než sa stačíte narovnať váš maličký s ním hodí opäť. "Dojčenská hádzaná" je stará ako ľudstvo samo. Čím sedia "hádzanári" vyššie, tým lepšie. Najlepšie sa športuje pri jazde v kočíku, počas prebaľovania na vysokom prebaľovacom pulte alebo napríklad v čase, keby sa mali zatvárať očká, lenže v postieľke je taká nuda.

Malý experimentátor

Kým okolo piateho mesiaca skúma kojenec svet najmä hmatom, zrakom a veľmi typicky pre tento vek tiež ústami, okolo siedmeho mesiaca prichádza obdobie akcie! "Je zrejmé, že dieťa hádže hračku alebo iný predmet s obrovským potešením. Sleduje, ako padá, a očakáva, že predmet rodič zoberie, aby hra mohla opäť začať. Dospelí, najmä staršia generácia, veľmi chybne toto správanie interpretujú ako manipuláciu s akýmsi náznakom agresivity," tvrdí predškolská a voľnočasová pedagogička Elena Krátka.

"To nemyslíš vážne, že to budeš zbierať, veď s tebou len manipuluje. Capni ho cez ruku, vyhreš a hračku mu vezmi, nech si to pamätá!" Počujú mamičky občas od babičiek a starších tetušiek. Lenže toto správanie nemá spočiatku nič spoločného s manipuláciou alebo dokonca agresivitou; dieťa sa jednoducho hrá, objavuje svet a skúma priestor.

"Dieťa v tomto veku začína intenzívne objavovať svoju priestorovú ohraničenosť - má ruky a nohy, môže sa ich dotýkať, prezerať ich, hrať sa s nimi. Hádzaním predmetov potom spoznáva vzdialenosti vo svojom okolí a testuje, čo to urobí, keď dopadnú," vysvetľuje odborníčka. Možno by sa jeho činnosť dala prirovnať k tomu, keď dospelí stoja pri studni a testujú jej hĺbku. Hodia kamienok, čakajú a počítajú, kedy a či vôbec kamienok dopadne na hladinu.

Zapojiť sa, či nie?

Ak máte čas a ak sú vhodné podmienky, pokojne sa do takej hry zapojte, dieťa bude nadšené z vašej účasti, podpory a spolupráce. Ak je hra v danú chvíľu nevhodná, alebo je na čase ju ukončiť, hračku v kľude schovajte, môžete jej napríklad spoločne urobiť "pápá" a venujte sa inej činnosti.

Ak dieťaťu za objavovanie a hru vynadáte, bude pravdepodobne zmätené z vášho nepochopenia a akt hádzania si spojí s niečím nežiaducim, zlým a agresívnym. A tak sa môže časom stať, že hádzaním vecí bude demonštrovať svoju agresivitu a frustráciu, tie ustúpia zábave, pozorovaniu a objavovaniu sveta, čo je naozaj škoda.

V zaujímavej, útlej publikácii s príznačným názvom Agresivita detí, jej autorka Edwige Antiérová uvádza: "Dieťaťu vyložene škodí taký rodič, ktorý nad ním v hre uplatňuje svoju prevahu, napríklad sa posmieva jeho naivite, podáva mu hračku a potom cukne alebo ho straší. Toto morálne sadistické správanie narúša dôveru dieťaťa v dospelého. Dieťa sa znepokojí, stratí ku svojmu okoliu dôveru, zneistí, pretože nikdy nevie, čo mu kto vykoná, a rozvinie obranné správanie, ktoré ho robí agresívnym." Aj preto dobre zvážte, ako sa zachováte v podobnom prípade.

 

Foto: Shutterstock