Prvé kroky, prvá poschodová torta, či prvé Vianoce. Je prirodzené, že všetky tieto významné okamihy rodičia zachytávajú fotoaparátom či videom, s cieľom uchovať spomienky na neskôr. Nech sa však akokoľvek snažíte – na prvé tri roky života si vaše dieťatko neskôr aj tak nebude pamätať. Prečo je to tak? Kedy sa do pamäti dieťatka začnú ukladať spomienky tak, aby si ich aj vybavilo?

Hoci je bábätko na svete už nejaký ten rok a čakali by sme, že všetky orgány bude mať logicky dokonalé vyvinuté, nie je to tak. Hoci vývoj po narodení rapídne napreduje, v prípade mozgu to neplatí. Detský mozog síce spracováva informácie, no nie je ich schopný ukladať do dlhodobej pamäte. Vysvetlenie tejto prázdnoty spomienok sa nazýva infantilnou amnéziou a je pre každého človeka úplne prirodzená.

Prázdne spomienky

Infantilná amnézia je definovaná ako neschopnosť spomenúť si na javy a situácie, ku ktorým došlo v rannom detstve, na autobiografickej úrovni. To znamená, že hoci niektoré zručnosti, ako napríklad chôdza či rozprávanie, sú zachované aj neskôr - nie je možné si spomenúť na situáciu, v ktorej k nim došlo.

Odpoveď na otázku, prečo si bábätká prvé okamihy po narodení, ba aj prvé roky života nepamätajú, prvýkrát opísal filozof Sigmund Freud. Jeho tvrdenia však neboli úplné, preto sa touto problematikou začalo zaoberať čoraz viac vedcov, ktorí zistili, že vytvorenie a uchovanie spomienok v detskom mozgu je v skutočnosti podmienené viacerými faktormi.

Ovládanie reči

Podľa vedcov existuje pravdepodobná korelácia medzi infantilnou amnéziou a rozvojom reči. Jednoduchšie povedané, až keď dieťa začína ovládať materinskú reč, začína fungovať aj jeho autobiografická pamäť, do ktorej sa ukladajú osobné spomienky. Súvisí to s faktom, že spomienky, ktoré malé deti ešte nevedia popísať slovami, si neskôr, už ako dospelí, nedokážu vybaviť. Hoci spomienky z detstva sú uložené v pamäti, nie sú schopné si na ne spomenúť, práve kvôli dočasnej detskej absencii reči.