Aj vy neustále svojmu dieťaťu prizvukujete, že ak sa nebude “dobre” učiť, nenájde si dobrú prácu? Pri tomto však zásadne myslíte, že by malo dostávať len samé jednotky a byť vzorným žiakom. Je však ale status žiaka s vyznamenaním zárukou toho, že sa bude mať v živote skutočne lepšie ako jeho priemerný spolužiak?

Možno sa vám to bude zdať absurdné, no odborníci zo vzdelávacieho inštitútu, ako aj úspešní podnikatelia sa domnievajú, že všetko je naopak. Ukazuje sa totiž, že výrok: „Jednotkári pracujú pre trojkárov“ je čoraz viac pravdivejší. Prečo je to tak?

Rozdiel medzi jednotkármi a trojkármi

Žiakov vo všeobecnosti najčastejšie škatuľkujú ich výsledky v škole. Jednotkári sú vzorní, vždy pripravení a od spolužiakov často dostávajú nálepku “bifľoši”. Na druhej strane, priemerní žiaci, ktorým v žiackych knižkách prevládajú poväčšine trojky sú v kolektíve viac obľúbenejší, napriek tomu, že im to až tak “nepáli”. Mnohí však tvrdia, že školy sú zastaralé a aj tí najlepší študenti nie sú vôbec pripravení na skutočný život. Znamená to teda, že priemerní žiaci, áno? Prečo sú potom v živote viac úspešnejší?

Jednotkári inklinujú k téorii, trojkárov zaujíma prax

Výborní žiaci sú viac zameraní na teóriu, riešia rovnice a príklady a definície sa učia od slova do slova. Priemerných trojkárov teórie príliš nezaujímajú, pre nich je dôležitá prax a využitie daných informácií. Hoci prax bez teórie nemôže fungovať, ukazuje sa, že praktické zručnosti sú o niečo pôsobivejšie, ako tie teoretické.

Jednotkári chcú robiť všetko správne

Jednotkári sú zvyknutí robiť všetko bezchybne a dokonale. Chyba pre nich znamená zlyhanie, z ktorého sa dostávajú niekedy naozaj ťažko. U trojkárov je to naopak. Spraviť chybu pre nich väčšinou znamená nájsť návod na to, ako to spraviť inak a lepšie. Priemerný žiak sa preto neusiluje o dokonalosť, pretože vie, že k nej môže dôjsť len neustálym vylepšovaním.

Jednotkári sa boja riskovať

Keďže výborní žiaci sú zvyknutí učiť sa všetko doslovne, často si nevedia spájať logické súvoslosti. Nemusí to však byť podmienkou. Vo väčšine prípadov sa však potvrdzuje, že priemerní žiaci, hoci neovládajú presné defiície, vedia improvizovať a súvislosti si spájať aj na základe chabých faktov, ktoré majú. V niektorých prípadoch je teda lepšie zariskovať a situáciu nechať na šťastenu.