Často skloňovaný pojem „kontaktné rodičovstvo“ môže znamenať pre každého niečo iné. Všeobecne však platí, že poznať dobre svoje dieťatko a vyladiť vzájomné potreby je najlepšou investíciou do práve sa rozvíjajúceho vzťahu. Čo zasejete, zožnete v období vzdoru alebo počas puberty.

Spať spolu, alebo každý sám? Nosiť, alebo chodiť s kočíkom? Reagovať ihneď na každý plač? A ako v tom všetkom fungovať i pre seba? Otázok okolo kontaktného rodičovstva už bolo položených veľa, definícií a postupov spísaných tiež. Už pojem „kontaktný“ môže znamenať pre každú čerstvú mamu niečo iné.

Rady babičiek varujú „hlavne si to dieťa nerozmaznaj“, články, diskusie a knihy hocikedy zase, naopak, hrozia, že na vývoj dieťaťa bude mať zhubný vplyv, pokiaľ ho necháte spať v kočíku alebo dáte na pol dňa opatrovateľke a budete sa venovať len sebe. Túžba byť najlepšou mamou je nám vlastná, ale v záplave dobre mienených rád sa stratíme a sebavedomie je razom na bode mrazu. Najjednoduchšie je riadiť sa intuíciou a snažiť sa svoje dieťa dobre poznať.

Len vy dvaja a žiadna príručka

Kontaktné rodičovstvo však nie je o dodržiavaní presných postupov, ako často dieťa masírovať, koľkokrát dojčiť, alebo ako usporiadať spálňu. Blízky kontakt s dieťaťom a jeho okolnosti si nastavujete sama. Možno nízke sebavedomie nás matky doháňa k príručkám a presne miereným radám, ktorých sa chceme zubami-nechtami držať, aby sme sa nestratili v novom, cudzom svete budovania vzájomného spolužitia.

„Nie je jedna vec, ktorá by mala na dieťa najväčší vplyv. Ale ak má dieťa blízko rodiča, môže od neho čerpať to, čo aktuálne potrebuje,“ vysvetľuje psychologička. „Pokiaľ je kontakt vzdialenejší, musí sa dieťa oveľa viac snažiť a prispôsobovať svoje správanie, aby bolo videné a počuté a dostalo, čo potrebuje.“ hovorí detská psychologička Mgr. Alena Vávrová.