Je pomerne častým javom, že malé deti nezvládajú vysloviť všetky hlásky tak, ako by sa správne mali. Vo väčšine prípadoch sa to upraví samo, avšak niekedy je potrebné navštíviť logopéda. Kedy je tomu tak a ako to rozpoznať?

Začína to prvým rokom života

Rečový vývoj dieťaťa prebieha už od prvého roku života. V priebehu niekoľkých rokov si od prvých slabík cez nové slová dieťa osvojuje stále bohatšiu slovnú zásobu a vyjadruje sa vo vetách. vetách. Je teda pochopiteľné, že výslovnosť niektorých hlások sa môže do určitého
veku zadrhávať.

Odborne sa zlá výslovnosť niektorých hlások nazýva hatlavosť alebo dyslália. Návšteva odborného logopedického pracoviska sa odporúča deťom od 4–5 rokov. Ide o deti, u ktorých ste si istí správnym sluchom, a v prípade zlej výslovnosti niektorých hlások.

Podozrenie na vážnejší problém

Ak máte podozrenie na vážnejšie poruchy (dieťa napríklad do 3 rokov vôbec nehovorí alebo má problémy s napodobňovaním mimiky okolo úst, zle vyslovuje viac hlások, nerozumieť mu temer žiadne slovo), rozhodne vyhľadajte odborné logopedické pracovisko. To zaistí jednak diagnózu potomka a tiež vám navrhne riešenie vhodné vzhľadom k individualitám dieťaťa. Podľa typu náročnosti tiež stanoví frekvenciu návštev. 

Logopedická pomoc je založená predovšetkým na dobrovoľnosti rodičov i detí, ale aj na spolupráci. Odborník navrhne vhodné postupy a pri návštevách s dieťaťom pracuje. Najúčinnejšie však je ratolesti sa venovať v tejto oblasti aj doma. Logopéd navrhne domáce úlohy pre prácu s dieťaťom v rodinnom prostredí. Spolupráca logopéda a rodiča je oveľa efektívnejšia z hľadiska skorých výsledkov.

Metódy, ktoré zaistia úspech

Využívajte bežné predmety okolo vás, prírodu, skrátka reálny svet, ktorý dieťa obklopuje. Len čo sa dieťa postaví na nohy, začne skúmať svet mimo byt a rodinu. Okruh záujmov sa postupne rozširuje – najprv pieskovisko, záhrada, park, potom les okolo chalupy, ulica, detské ihrisko. Aby dieťa poznalo najbližší svet, musí byť po ruke dospelý, ktorý okomentuje situáciu, dá odpoveď na všetečné otázky a bude nenápadne a nenásilne ovplyvňovať smer detských záujmov.

Dieťa formou hry kopíruje okolie a postupne si precvičuje rôzne situácie (na mamičku, obchod, nemocnicu, domácnosť...). Hra sa mení podľa veku, preto je takmer vylúčené, že by dieťa preťažila. To je len vina dospelých, ktorí sa do hry vložia a sledujú nejaký „výučbový cieľ“, pričom nerešpektujú možnosti dieťaťa. Ďalšou metódou, ako prirodzeným spôsobom podporovať rozvoj osobnosti, je práca.